安南
Karate kata Annan
Annan kata patrí v súčasnosti medzi obľúbené súťažné kata, hoci jej technická charakteristika ju zaraďuje medzi náročné kata s rôznorodým bunkai za využitia Kyusho techník.
Pomenovanie kata
Annam, Annan, Anan.
Presný preklad názvu kata Annan nie je v súčasnosti známy. Preto sa môžeme stretnúť aj s názvom kata zapísaným písmom katakana ako アーナン. Písmo katakana sa okrem iného používa na zápis cudzích (čínskych, anglických, …) slov do japončiny. Horeuvedené čínske znaky možno preložiť ako “Pokojný juh” či “Spacifikovaný juh”. Môže sa jednať buď o územie dnešného Vietnamu, časť štvrte vo Fučou alebo o meno historickej osoby. Jedinú zmienku o Annan pre nás zachoval Gichin Funakoshi vo svojej knihe Ryukyu Kempo Karate-jutsu z roku 1922 : “… neidentifikovateľný muž z Fuzhou bol vyplavený na Okinavu z miesta nazývané Annan a vyučoval ľudí menom Gusukuma, Kaneshiro, Matsumora, Yamasato a Nakasato, všetkých z Tomari.” Avšak nikto z menovaných majstrov kata Annan nevyučoval.
Pôvod kata Annan
Autor tejto kata je neznámy. Kata Annan sa spolu s inými kata odovzdávala iba v rodinnom a dlho utajovanom štýle Ryuei ryu. Ryuei ryu predstavuje rodinný štýl okinavskej rodiny Nakaima, ktorá sídlila v Kumemura (štvrť Naha). Tento rodinný štýl sa odvoláva na juhočínske korene.
Prečítajte si aj článok o vzniku karate na Okinave.
Ryuei ryu 劉衛 流
Počiatky Ryuei ryu 劉衛 流 sa viažu do prvej polovice 19.storočia kedy Okinavčan menom Norisato Nakaima (1819-1897) vycestoval do Číny. Dnes už nevieme či to bolo za prácou, obchodom alebo štúdiom, ani ako dlho sa v Číne zdržal. Avšak traduje sa,že v Číne si osvojil čínske kempo priamo pod vedením majstra Ryu Ryu Ko. A práve na počesť majstra Ryu Ryu Ko dostal tento utajovaný štýl rodiny Nakaima z Kume svoje pomenovanie.
Majster Norisato Nakaima (1819-1897) odovzdal umenie boja na svojho syna menom Kenchu Nakaima (1856-1953), ktorý rodinný štýl po tradícii odovzdal na svojho syna menom Kenko Nakaima (1911-1989). Ten pracoval v školstve ako riaditeľ pre základné a stredné školy. V sedemdesiatych rokoch porušil tradíciu odovzdávania rodinného bojového štýlu jedinému synovi a začal vyučovať dovtedy tajný rodinný štýl verejnosť. Popri svojom synovi menom Kenji Nakaima (1934-), ktorý je dnes hlavou Ryuei ryu (5.Soke), vyučoval aj ďalších záujemcov ako napr. japonského majstra menom Teruo Hayashi (1924-2004), ktorý neskôr vložil Ryuei ryu kata do svojho štýlu Hayashi ha Shito ryu Karate. V súčasnosti vyučuje Ryuei ryu aj niekoľkonásobný majster sveta v Karate Tsuguo Sakumoto (1947-) (5. Doto), ktorý sa mimoriadnym spôsobom pričinil o popularizáciu tohto dovtedy nie veľmi známeho rodinného štýlu.
V súčasnosti sa v Ryuei ryu cvičia tieto kata:
Okrem horeuvedených kata sa v Ryuei ryu vyučujú aj kobudo kata (so zbraňami):
- sai
- bo
- kama
- tinbe
- suruchin
Verzie
Nakoľko bol štýl Ryuei ryu veľmi dlho vyučovaný len v rodinnom kruhu, nevyučuje sa v súčasnosti kata Annan v mnohých verziách. Prvou verziou je verzia majstra Hayashiho (1924-2004) zastupujúceho už spomínaný štýl Hayashi Ha Shito ryu. Druhú oveľa známejšiu verziu reprezentuje majster Tsuguo Sakumoto (1947-), ktorý s upravenou verziou v 90. rokoch ohromil priaznivcov súťažného karate.
Annam – pomenovanie pre Vietnam
Annan ako pomenovanie pre územie podporuje fakt, že až do roku 1949 bolo územie dnešného Vietnamu nazývané Annam, pričom názov Vietnam sa po prvý raz objavil až v roku 1920. V preklade zo sino-vietnamčiny názov Annam znamená “Spacifikovaný juh” či “Pokojný juh”. Názov bol odvodený z čínskeho An Nan. Annam predstavoval pozdĺžny pás územia (ca 1300 km) v strede dnešného Vietnamu – centrálny Vietnam. Koncom 19. storočia vrcholili koloniálne záujmy Francúzska v juhovýchodnej Ázii zahŕňajúce južný a centrálny Vietnam (Annam) ako aj Kambodžu. Nakoľko bol Annam vazalom Číny, požiadal Čínu o vojenskú pomoc, ktorá by zastavila Francúzov. V roku 1873 sa 171 Francúzov prebojovalo až do severného Vietnamu, pričom sa snažili obsadiť aj deltu Červenej rieky. Toto im ale prekazili čínsky piráti (názov dostali podľa ich čiernych zástav). Ale už o pár rokov, v roku 1882, dobil kapitán Henri Laurent Riviere spolu s 480 ľuďmi Hanoi, pobrežie Nam Dinh a baňu Hon Gay. Pokúsil sa dobiť i deltu Červenej rieky, ale tu ho zastavili opäť piráti. Riviere bol zabitý a Paríž najala 3000 žoldnierov v Indočíne, aby spolu s námorníctvom dobila územie Vietnamu. To sa im časom aj podarilo.
Zdroj: wikipedia.org Tento súbor je licencovaný pod licenciou
Creative Commons Attribution-Share Alike 3.0 Unported
Čínsko-francúzsky konflikt
V roku 1883 si francúzske vojenské jednotky podrobili kráľovstvo Annam, ktoré sa stalo protektorátom Francúzska. Francúzsky kolonializmus bol u hraníc s Čínou. Čínska dynastia Čchin síce vyhlásila Francúzsku vojnu a išla susedom na pomoc, pričom pomáhali opäť aj piráti – námorníci, ktorých charakterizovala čierna vlajka. Francúzi, ale útok odrazili a v roku 1884 preventívne zaútočili na prístav Fuzhow. V roku 1885 podľahli už aj čínske pevnosti na ostrove Taiwan. Medzičasom vyhnali piráti spolu s čínskym vojskom Francúzov z Annam, no viesť vojnu proti Francúzsku sa zdalo Číne priveľmi nákladné. Preto v roku 1885 uzatvorila Čína s Francúzskom mier, pričom Francúzi sa stiahli z Taiwanu a Čína z územia Annam. Táto vojna trvala 3 roky (1883–1885) a dostala názov čínsko-francúzsky konflikt.
Annan – stroskotaný pirát
V Tomari kruhoch koluje legenda, že Annan bol stroskotanec (pirát), ktorý hľadal útočisko na cintoríne v Tomari horách, kde sa ukryl do jaskyne. Tu sa mal podľa tradície stretnúť a bojovať s majstrom menom Sokon Matsumura (1792-1896), ktorého mal naučiť kata Chinto. Toto sa malo stať niekedy koncom 19. storočia. Je možné, že tento čínsky pirát bojoval proti Francúzom, pričom uprchol či stroskotal na Okinave, kde hľadal úkryt ?
Charakteristika a bunkai kata Annan
V Ryuei ryu predstavuje kata Annan jednu z pokročilých kata v systéme, ktorá sa vyznačuje predovšetkým technikami otvorených rúk. Zatvorené päste predstavujú v kata len pritiahnutie súpera a sú nasledované nízkym kopom. V Sakumotovej verzii (upravená pôvodná verzia) sa ešte v závere kata vykonáva jeden úder tate cuki na hlavu. Obranné aj útočné techniky sú zastúpené technikami otvorených rúk. Poznávacou technikou kata Annan je určite technika teisho cuki – úder dlaňou, ktorá sa v kata vykonáva až 10 krát. Nájdeme ju už v samotnom úvode kata, kde sa vykonáva kata 3 krát, podobne ako v iných čínskych kata. Spomedzi útočných techník v kata dominuje shuto uchi, vykonávané 5 krát. V kata sa celkovo vykonáva 9 kopov, pričom prevláda kop mae geri. Väčšina kombinácií v kata sa vykonáva na obidve strany.
Bunkai kata Annan naznačuje množstvo zaujímavých a ťažko rozpoznateľných bojových situácií. Za technikami sa skrývajú páky na lakte, zápästia, údery lakťom do hlavy, hod, strhy alebo aj lámanie hrdla. To všetko vykonávané na vitálne body.
Typická technika a bunkai kata Annan
Jednou z techník, ktoré sú pre kata Annan typické, je úder gyaku cuki vykonávaný dlaňou. Tento úder sa vykonáva v úvode kata hneď 3 krát za sebou, čím akoby autor kata zdôrazňoval prepojenie na iné čínske kata. Zaujímavosťou je, že zovretie dlane s pokrčenými prstami zodpovedá technike ruke tigra. Techniky tigra sa vyznačujú pevným uchopením a následným zovretím končatiny alebo inej časti tela. Zovretie ruky verne pripomína tigra, ktorý vryje svoje pazúry do svojej obete. V tomto prípade je technika zameraná na tvárovú oblasť hlavy, kde okrem úderu sa môže prstami vykonávať zovretie anatomických štruktúr nad hornou perou.
Zovretie prednej tvárovej časti sa môže zdať oproti samotnému úderu málo účinné, avšak iba dovtedy kým si neuvedomíme prítomnosť vitálnych bodov v tejto oblasti. Touto oblasťou prebieha hneď niekoľko akupunktúrnych dráh (zadná stredná, dráha žalúdka a dráha hrubého čreva). Poloha bodov na týchto dráhach naznačuje kde ležia svalmi nekryté nervy, ktoré možno stimulovať v bunkai kata. V závislosti podľa úchopu môžeme stimulovať buď n.buccalis (lícny nerv) alebo n.zygomaticus (jarmový nerv), čo sú vetve tvárového nervu.
Obidva nervy sú vetvou tvárového nervu. Tvárové nervy sú zmiešané motorické i zmyslové nervy. Motorická časť prenáša signály, ktoré riadia výrazy tváre, čiže mimiku. Bez týchto nervov by ste neprečítali v tvári iného človeka žiadnu emóciu. Senzorická časť zasa prenáša prostredníctvom jazyka signály súvisiace s chuťou.
Kyusho v kata Annan
Vedeli ste, že silným zovretím a stimuláciou tvárových nervov dokážete spoľahlivo zhodiť súpera na zem? Jedným z bodov, ktoré silným zovretím stimulujeme je vitálny bod GV-26.
Obsah webových stránok www.spiritofthekata.com, ako aj ich jednotlivé prvky (logo, grafika, webdesign, texty) sú právne chránené zákonmi SR. Akékoľvek použitie obsahu alebo prvku webových stránok www.spiritofthekata.com, spočívajúce v kopírovaní, či napodobňovaní, bez predchádzajúceho výslovného súhlasu autora stránok je neoprávnené a porušujúce autorské práva podľa Zákona č. 185/2015 Z. z. (Autorský zákon). Jednotlivé prvky nemožno použiť na komerčné alebo nekomerčné účely bezplatne a bez predchádzajúceho súhlasu. Ak by ste radi použili niektoré materiály zo stránok www.spiritofthekata.com na svojich webových stránkach (knihe, …), skôr než použijete Ctrl+C a Ctrl+V, prečítajte si čo všetko považujeme za predmet autorského zákona a zoznámte sa s našim cenníkom. Prosíme kontaktujte nás, aby ste sa ubezpečili, že nekonáte neeticky a neporušujete zákon.
Použitá literatúra
Okinawa Ryuei Ryu Karate Kobudo Organisation: Okinawa Ryuei ryu history. [cit.2020-11-04]. Dostupné na https://www.ryueiryu.com/history
FUNAKOSHI, GICHIN: Ryukyu Kempo Karate-jutsu, 1922 In McCARTHY, Patrick : Bubishi – the classic manual of combat. North Clarendon : Tuttle Publishing, 2008. 255s. ISBN 978-0-8048-3828-3.
HAAS, HERBERT: Anan. [cit.2011-12-25]. Dostupné na www.karatekata.de
HANCOCK, H.IRVING: Jiu Jitsu Combat Tricks. G. P. PUTNAM’S SONS, 1904. (foto č.21)
WIKIPEDIA : Annam (French protectorate). Dostupné na http://en.wikipedia.org/wiki/Annam_(French_protectorate)
WILLIAMSON, MITCH : Sino-French War (1883–1885).[cit.2011-12-25]. Dostupné na http://warandgame.com/2011/03/28/
LAM, Sai WING : Fu Hok Seung Ying Kuen. 2003.
