汪楫

燕手 燕飛

Pomenovanie kata

Yanshou, Yanshu, Wanshu, Enpi, Wang Ji.

V súčasnosti neexistuje jednotný zápis názvu tejto kata v kanji znakoch. Zápis názvu sa totiž odvíja od významu slova Wanshu (Wansu). Horeuvedené čínske znaky 汪楫 sa prekladajú ako Wang Ji. Práve tento kanji zápis 汪楫 uviedol Itoman Seijin vo svojej knihe Karate (Toudi)jutsu no Kenkyu v roku 1938. Traduje sa, že tento zápis je menom čínskeho vyslanca, majstra bojových umení.

Uvedené čínske znaky názvu tejto kata 燕手 (Yanshou) možno preložiť ako “Lastovičie ruky”. V 30-tych rokoch premenoval Gichin Fukakoshi (1868-1957) kata Wanshu na Enpi. Japonský názov Enpi 燕飛 možno preložiť ako “Let lastovičky” či “Letiaca lastovička”.

Nakoľko sa presný zápis kanji znakov nedochoval môžeme sa stretnúť ešte aj s viacerými názvami, ktoré do veľkej miery závisia od jazyka v akom sa názov kata Wanshu prekladá. Majster Ryusho Sakagami (1915-1993) (Itosu Kai) vo svojej knihe Karate-do Kata Taikan použil znaky, ktoré v preklade znamenajú “Dokonalé ruky”. Majster Shoshin Nagamine (1907-1997) (Matsubayashi ryu) použil zasa zápis znakov, ktorý by sa dal preložiť ako “Veslo vo vode”.

Pôvod kata Wanshu

Pôvod kata Wanshu treba pravdepodobne hľadať v Číne. Wanshu je veľmi stará kata neistého pôvodu. Dodnes nie je známe, či bola kata Wanshu prenesená z čínskeho Chuan Fa alebo či vznikla až na Okinave, na základe techník vyučovaných čínskym vyslancom Wang Ji. Autor tejto kata je neznámy.

V podstate koluje len jeden príbeh ako sa kata Wanshu dostala z Číny na Okinavu. Zásluhu na jej prenesení má 17. čínsky vyslanec (sappushi) na Okinave, menom Wang Ji. (Sappushi – okinavské označenie pre zvláštneho vyslanca čínskeho cisárskeho dvora, nie je to meno). Sappushi Wang Ji pricestoval na Okinavu v roku 1863 a údajne sa na Okinave zdržal len 6 mesiacov.

Na Okinave sa táto kata šírila najskôr v Tomari te kruhoch, odkiaľ sa preniesla aj do Shuri te. V týchto systémoch podľahla viacerým zmenám a tak sa dnes cvičí vo viacerých verziách. Sappushi Wang Ji odovzdal pravdepodobne túto kata najskôr na majstra Sanaeda, avšak rozšírila sa predovšetkým zásluhou majstra menom Kosaku Matsumora (1829-1898). Shuri-te verzia bola vytvorená pravdepodobne majstrom Anko Itosu (1831-1916). Niektoré zdroje uvádzajú autora tejto kata aj majstra Sokon Matsumuru (1792-1896). Mnohí veria, že kata bola oveľa dlhšia, pričom zmenu vykonal majster Itosu alebo Kyan. Chotoku Kyan (1870-1945) sa naučil túto kata v roku 1901 od majstra Maeda, ktorý bol žiakom majstra Matsumoru.

Majster Kyan odovzdal kata Wansu ďalej na majstra Shoshin Nagamine (1907-1997), ktorý založil Matsubayashi ryu. Dnešná shotokan verzia tejto kata je rozšírenou verziou majstra Itosu. Napriek tomu nie je dostatočne objasnené, či sa Tomari a Shuri verzie rozvíjali nezávisle na sebe v tom istom období alebo následne za sebou.

Legendárny majster Karate Choki Motobu (1870-1945) vo svojej knihe Watakushi no Karatejutsu (My Art and Skill of karate) z roku 1932 uvádza:

Navyše, Ryūkyū kenpō, alebo inak karate, bolo prenesené z Číny už v dávnych časoch. Myslím, že Sanchin, Gojūshiho, Sēsan, Sēyunchin a Sūpārinpē sú tiež často rozšírené v Číne a v súčasnosti stále existujú. Naihanchi, Passai, Chintō, Chintē, Wanshū, Rōhai a Kūsankū dnes nemožno vidieť v ich rodisku v Číne, a vyskytujú sa iba na Okinawe.

Motobu Choki

Wang Ji (Wang Xiu)

Wang Ji pochádzal pôvodne z Xiuning v Anhui (západ strednej Číny) a bol vyšším úradníkom pre Han Lin Yuan, na dôležitom vládnom poste. Ak sa chcel niekto stať vysokým štátnym úradníkom musel prejsť množstvom štátnych skúšok. Prípravou na túto skúšku bolo aj vzdelávanie sa v oblasti bojových umení. Takže možno predpokladať, že bol oboznámený z niektorými druhmi Quan Fa z Anhui, klasifikované do severného boxu, zatiaľ čo techniky okinavskej Wanshu sú čisto južnej povahy. Preto je viac než pravdepodobné, že kata Wanshu podľahla istým zmenám v regióne Tomari. Udáva sa, že Sappushi Wang Ji údajne vyučoval aj shaolinský štýl Bieleho žeriava (Bai He Chuan).

Verzie kata Wanshu

Matsubayashi Wanshu

Táto verzia sa začína pokľakom do ľavej strany. Kombinácia charakteristická pre kata Wanshu sa tu vykonáva v kosa dachi a je nasledovaná morote gedan barai v shiko dachi. V kata sa nachádza aj postoj na jednej nohe typický pre kata Wankan, ktorý je nasledovaný dvomi údermi. Po majstrovi Shoshin Nagamine (1907-1997) je známa technika kakushi-ken nazývaná aj “utajený úder” (skrytá päsť). Kata neobsahuje žiadny kop a je zakončená technikou kata garuma, po ktorej nasleduje otočka a dva kroky v neko ashi dachi so shuto uke.

Kyan-shi Wanshu

Túto verzia kata Wanshu začína len ukročením vľavo do kiba dachi s gedan barai. Z postojov, ktoré využíva, sa tu nachádzajú kiba dachi, kokutsu dachi a neko ashi dachi. Kombinácia charakteristická pre kata Wanshu sa tu vykonáva v kosa dachi a je zakončená gedan barai. V kata sa nachádza aj postoj na jednej nohe typický pre kata Wankan, ktorý je nasledovaný kopom mae geri a nástupom na hod kata guruma. V samotnom závere kata nájdeme dve techniky shuto uke vykonávané v postojoch neko ashi dachi.

Itosu no Wanshu

Táto verzia sa nezačína pokľakom, ale s gedan barai v neko ashi dachi smerom vpred. Postoj neko ashi dachi je charakteristický pre túto verziu kata Wanshu. Kata neobsahuje žiadny kop. Kombinácia charakteristická pre kata Wanshu sa tu vykonáva v kosa dachi, v ktorom je kombinácia zakončená s jednoručným gedan barai (tak ako v Kyan-shi Wanshu). Typický postoj na jednej nohe je nasledovaný dvomi údermi (podobne ako v matsubayashi verzii). Z techník stojí ešte za spomenutie 3x kryt vykonávaný obomi rukami – yoko uke a gedan barai (známe aj s kata Pinan Sandan) vykonávaný zatvorenými rukami. V závere kata sa nevykonáva typická technika kata garuma, ale len akási otočka, ktorej predchádzajú techniky gedan barai a age uke. Po otočke nasledujú dve typické techniky shuto uke, ako inak v neko ashi dachi. Majster Itosu skombinoval techniky z Kyan no Wanshu a matsubayashi verziu, ktoré doplnil o techniky typické pre jeho štýl.

Shotokan Enpi

Verzia, ktorú vyučoval Gichin Funakoshi približne v rokoch 1924-25 sa začína vyhýbavou technikou typickou pre kata Wankan. Tento začiatok si vytvoril Funakoshi, v žiadnej inej verzii sa nenachádza. V neskorších rokoch už ale úvod kata Enpi vyučoval s pokľakom ako matsubayashi verzia. Kombinácia charakteristická pre kata Wanshu sa tu vykonáva v postojoch kosa dachi nasledovaná kokutsu dachi (okinavská podoba tohto postoja) čo je Funakoshiho inovácia tejto kata. Typický postoj na jednej nohe je nasledovaný dvomi údermi (ako matsubayashi aj Itosu verzia). Z postojov v kata prevládajú kokutsu dachi a kiba dachi. Z techník stojí ešte za spomenutie 3x vykonávaný kryt otvorenými rukami – yoko uke a gedan barai (prevzaté z Itosu verzie) či už “zabudnutý” úder päsťou kakushi cuki. V závere kata sa nachádza technika hodu kata garuma, no namiesto otočky sa tu vykonáva náročná skoková technika (Funakoshiho inovácia), pričom ihneď po dopade sa vykonávajú techniky shuto uke v postojoch kokutsu dachi. Môžeme povedať, že pri tvorbe kata Enpi sa nechal Funakoshi inšpirovať verziou svojho učiteľa Anko Itosu a matsubayashi verziou.

Je zrejmé, že sa jednotlivé verzie tejto kata navzájom ovplyvňovali a obsahujú spoločné techniky. Môžeme vypozorovať technickú spojitosť s kata Wankan (Matsukaze).

Technická charakteristika kata Wanshu

Kata Wanshu/Enpi sa cvičí veľmi dynamicky a techniky sú vykonávané s maximálnou možnou rýchlosťou. Enbusen kata Wanshu je kríž, u kata Enpi má enbusen tvar písmena L. Pre všetky verzie je spoločný záver kata, kde sa rôznym spôsobom vykonáva hod kata garuma. Charakteristickou kombináciou kata Wanshu/Enpi je kombinácia vykonávaná najčastejšie v kosa dachi, ktorej úlohou sú nielen bloky či údery na veľmi blízku vzdialenosť, ale aj finálny úder tetsui uchi (kladivový úder) cielený na kolenný kĺb či genitálie súpera.

Kata Wanshu (Enpi) sa vyznačuje hlbokými klesaniami (úvodný pokľak, postoje kosa dachi) a viacerí majstri vyvodzujú z týchto pohybov aj samotný názov kata. Malo by to byť práve časté striedanie pásiem útokov, čo pripomína let lastovičky. V Shito ryu verzii sú jednou rukou často v neko ashi dachi vykonávané techniky shuto gedan barai + shuto uke, ktoré môžu taktiež symbolizovať kolísavý let lastovičky.

Dnes už nedokážeme s úplnou určitosťou povedať, či kata Wanshu bola pomenovaná po pohyboch lastovičky alebo po mene čínskeho vyslanca. No s určitosťou môžeme povedať, že pohyby lastovičky obsahuje viacero bojových štýlov vrátane systému Hsing-I či shaolinského Chuan Fa.

Kata Wanshu sa cvičí v štýloch Shito ryu, Wado ryu, Matsubayashi ryu, Isshin ryu a Shotokan. V štýle Goshin ryu sa cvičí kata Wansho Sho. Viacero majstrov Tomari te vyučujú kata Wanshu vo verziách Dai a Sho.

Obsah webových stránok www.spiritofthekata.com, ako aj ich jednotlivé prvky (logo, grafika, webdesign, texty) sú právne chránené zákonmi SR. Akékoľvek použitie obsahu alebo prvku webových stránok www.spiritofthekata.com, spočívajúce v kopírovaní, či napodobňovaní, bez predchádzajúceho výslovného súhlasu autora stránok je neoprávnené a porušujúce autorské práva podľa Zákona č. 185/2015 Z. z. (Autorský zákon). Jednotlivé prvky nemožno použiť na komerčné alebo nekomerčné účely bezplatne a bez predchádzajúceho súhlasu. Ak by ste radi použili niektoré materiály zo stránok www.spiritofthekata.com na svojich webových stránkach (knihe, …), skôr než použijete Ctrl+C a Ctrl+V, prečítajte si čo všetko považujeme za predmet autorského zákona a zoznámte sa s našim cenníkom. Prosíme kontaktujte nás, aby ste sa ubezpečili, že nekonáte neeticky a neporušujete zákon.

Použitá literatúra

www.24fightingchickens.com
www.matsubayashi-ryu.com
www.bushido-kai.net
www.kcdw.de
www.bushido-rostock.de
McKenna, M.: Itoman Seijin. [online] www.kowakan.com [prístup 22.02.2010]
MOTOBU Choki: My Art and Skill of karate. 1932. Preložil Andreas Quast a Motobu Naoki. 2020. Vydavateľ Andreas Quast, Baden-Wurttemberg, Germany. Kindle edition. 184 strán. ASIN: B0847CWTWJ.