鎮東/ 战東 / 岩鶴

Karate kata Chinto

Kata Chinto patrí medzi okinavskú klasiku. Napriek tomu, že dodnes presne nevieme kto je jej tvorcom ani odkiaľ pochádza, zapustila korene najmä v Tomari Te kruhoch.

Pomenovanie kata

Chinto, Gankaku.

Uvedené čínske znaky 鎮東 názvu tejto kata možno preložiť ako „Potlačiť východ“, „Utíšiť východ“. Zápis znakov  战東 zasa ako „Bojovať proti východu“ či „Bojovať smerom na východ“. Japonský názov Gankaku 岩鶴 používaný smerom Shotokan, zaviedol v roku 1922 majster Gichin Funakoshi (1868-1957) a prekladá sa ako „Žeriav na skale“.

Pôvod kata Chinto

Autor tejto kata čínskeho pôvodu ani približný rok vzniku nie sú známe. Viaceré zdroje uvádzajú, že názov kata je odvodený od mena majstra (alebo aj čínskeho vyslanca) Chinto. Domnievam sa, že toto je jeden z mýtov rozšírených medzi karatistami na celom svete. Osobne som záznamy o žiadnom čínskom veľvyslancovi menom Chinto (Chin To) nenašiel.

Stroskotanec a Sokon Matsumura

Stará legenda hovorí, že kedysi stroskotal na mori istý námorník, ktorý dorazil k brehom Okinavy. Našiel si útočisko v jaskyni, kde sa skrýval vo dne i v noci. Aby nezomrel hladom, kradol potraviny na prežitie obyvateľom priľahlej dedinky. Keď sa to dozvedel kráľ, nasadil svojho najlepšieho bojovníka Sokon Matsumuru (1792-1896), aby chytil tohto zlodeja do zajatia. Matsumura ho vyhľadal a utkal sa s ním v súboji, ktorý trval asi hodinu. Súboj bol vyrovnaný a nemal víťaza a skončil sa tým,že námorník utiekol naspäť do svojej jaskyne. Matsumura sa vrátil ku kráľovi a podal mu správu. Zobral nejaké jedlo a vypravil sa k jaskyni, kde sa spriatelil s tak skvelým bojovníkom, akým nepochybne tento námorník bol. Začali spolu trénovať a vymenili si koncepty i techniky. Matsumura neskôr vytvoril na základe tejto výmeny poznatkov novú kata, ktorú na počesť svojho priateľa pomenoval Chinto. Preto sa aj niekde uvádza, že kata Chinto uviedol Sokon Matsumura. Toľko hovorí legenda.

Bojovník z Annan

Oveľa pravdepodobnejší sa zdá príbeh, ktorý opísal vo svojej knihe „Ryukyu Kempo: Karate“ Gichin Funakoshi (1868-1957) odvolávajúc sa na svojho učiteľa menom Anko Azato (1827-1906). Uvádza, že kata je čínskeho pôvodu a na ostrov Okinava ju priniesol stroskotanec, ktorý ju začal vyučovať v meste Tomari. Inštrukcie od tohto majstra z Fuzhou (Fučou) menom Annan obdržali : Gusukuma a Kanagusuku (kata Chinto), Matsumura (1792-1896) a Oyadomari (1831-1905) (kata Chinte), Yamasato (kata Jiin) a Nakasato (kata Jitte), všetci z Tomari. Všetci sa učili tieto kata naraz, pretože majster sa ponáhľal s odchodom do Číny. Toto sa malo udiať v Tomari niekedy okolo roku 1850.

Tu treba ešte doplniť, že niektoré zdroje neuvádzajú meno Annan, ale stroskotanca z Annan, čo bola štvrť vo Fuzhow (Fučou).

Verzie kata Chinto

Nech už sa túto kata naučil prvý Sokon Matsumura alebo Gusukuma a Kanagusuku, jedno je isté. V súčasnosti môžeme vidieť dve hlavné verzie tejto kata odlišujúce sa najmä smerom akým sa kata cvičí.

Matsumura Chinto

Táto verzia sa cvičí v predo-zadnom smere. Stretnúť sa s ňou môžeme pod rôznymi názvami, avšak vždy ide o líniu majstra Matsumuru. A tak niekedy na túto kata narazíte pod názvom Itosu no Chinto. Táto Shuri te verzia je v okinavskej podobe známa v Kobayashi ryu (Chibana Shoshin (1885-1969)) a v japonských variantoch v štýloch Wado ryu, Shito ryu a Shotokan. V smere Shotokan dostala názov Gankaku.

Matsumora Chinto

Táto verzia sa po 45 stupňovej línii, vľavo-pravom smere. Dá povedať, že kata začína bojovať smerom na východ. Takto začínajúce verzie naznačujú, že ide o líniu majstra Kosaku Matsomoru (1829-1898). Je veľmi rozšírená a vyskytuje sa pod viacerými názvami, najčastejšie asi pod názvom Tomari Chinto alebo Kyan no Chinto. Nájdeme ju v okinavských štýloch ako Matsubayashi ryu, Shorin ryu Seibukan, Isshin ryu, Chito ryu.

Gankaku Sho

Do smeru Shotokan zaviedol Matsumura no Chinto pod názvom Gankaku Gichin Funakoshi. Avšak časom si niektorí cvičenci osvojili aj Tomari no Chinto, samozrejme technicky upravenú do Shotokan podoby. Oficiálne takúto upravenú verziu zaviedol do svojich sylabov majster Kanazawa Hirokazu (1931-2019) zakladateľ smeru Shotokan Karate International pričom ju pomenoval ako Gankaku Sho.

Technická charakteristika

Charakteristickým znakom tejto dlhej kata je postoj na jednej nohe – Sagi Ashi Dachi, ktorý pripomína žeriava stojaceho na jednej nohe, pripraveného vrhnúť sa na svoju korisť. Dnes môžeme v kata rozlíšiť dva spôsoby vykonania tohto na stabilitu náročného postoja. Starší postoj má zdvihnutú nohu položenú vedľa kolena opornej nohy, pričom novšia verzia tohto postoja používa zdvihnutú nohu zaklinenú v podkolení stojacej nohy, čo zvyšuje stabilitu. Ak k tomuto na stabilitu náročnému postoju prirátame aj vykonávanie rôznych otočiek na jednej nohe, zistíme, že cvičenec musí mať dobre rozvinutý zmysel pre rovnováhu.

V kata sa strieda vykonávanie pomalých pohybov s prudkými výpadmi či otočkami. Kata sa skladá z ľahkých, rýchlych a živých techník obrany a útoku, ktorých pohyb sa vyznačuje predovšetkým ladnosťou. Obrana aj útok sa vykonávajú súčasne buď za použitia oboch rúk alebo ruky a nohy (Tetsui uchi a Mae geri či v Shotokan vykonávaný kop Yoko geri).

Charakteristickou črtou tejto kata je dvojitý kop – nidan tobi geri a taktiež skutočnosť, že embusen kata je vlastne len priamka. Buď v predo zadnom alebo bočnom smere.

V kata sa menia vysoké a nízke postoje, pričom sa rozvíja predovšetkým rovnováha v samotných pohyboch a postojoch. Bojový štýl vyučovaný v tejto kata je náročný s meniacim sa plynulým a rýchlym sledom pohybov. V kata sa nachádza množstvo vysokých postojov na jednej nohe, klasické postoje ako zenkutsu dachi či neko ashi dachi, ale aj nízke postoje ako kosa dachi či dokonca pokľaky.

Korene Chinto

Pohyby kata Chinto sú často prirovnávané k pohybom žeriava. Niektorí ľudia vidia príbuznosť tejto kata s čínskymi vnútornými systémami. Štýl Tai Chi Chuan, ktorý vytvoril Zhan San Feng v 13. storočí, vznikol na základe pozorovaní boja žeriava a hada. Princíp hada spočíval vo vyhýbajúcich manévroch a prednosti žeriava boli v rýchlej práci nôh. Pravdepodobne sa tu nachádza spojitosť medzi kata Chinto a shaolinským štýlom Žeriava vytvoreným v 16. storočí v čínskej provincii Fujian. Typický postoj na jednej nohe nájdeme totiž aj v shaolinskom štýle. Taktiež sa môžeme stretnúť s názorom, že kata Chinto je vlastne zostava Chen Tou zo štýlu Wu Zho Chuan (štýl Piatich predkov). Posúďte sami.

Žeriav – symbol šťastia a nesmrteľnosti

V čínskom taoizme je žeriav uctievaný ako symbol nesmrteľnosti a múdrosti. Často je zobrazovaný spolu s borovicami a skalou. Podľa legendy, tí ktorí dosiahli nesmrteľnosť vyzdvihne do neba práve žeriav. V skorších časoch Číňania verili, že jestvuje ostrov nesmrteľných, pričom sa domnievali, že leží v súostroví Ryukyu. Toto symbolizoval žeriav , ktorý priletel na skalu. Pár žeriavov zasa symbolizuje šťastie. Mimochodom, vedeli ste, že ostrov Okinava sa prezýva „krajina nesmrteľných“? Je to dané vysokým priemerným vekom dožitia, ktorý sa pohybuje okolo 83 rokov!

Kata Chinto nie je jediná karate kata, ktorá imituje pohyby vodných vtákov. Poznáme ešte niekoľko kata nesúcich po vodných vtákoch ako napr. Rohai či Hakutsuru.

Použitá literatúra

Heinze, Thomas (2003) : www.kusunoki.de
www.ryusei-karate.com
Redmond, Rob(2002): www.24fightingchickens.com
www.ozwebart.com.au
Habersetzer, Roland : www.kcdw.de/kampfkunst/kata.htm
Swift, Joe : www.msisshinryu.com
Camara, Fernando Portela : www.neworleanskarate.net/tomarite.htm
Lind, Werner : Tradice Karate, Nakladateľstvo Comenius, 1996
https://milos.io/shorin-ryu-kata-origins/