珍手 / 稀手 / 战手 / 鎮定

Pomenovanie kata

Chinte, Chintei, Shoin.

Uvedené čínske znaky 珍手 (Zhen Shou) názvu tejto kata možno preložiť ako „precízne ruky“. Znaky 稀手 (Xí Shou) ako „Vzácne ruky“. Zápis 战手 (Zhan Shou) zasa ako „Bojujúce ruky“. Stretnúť sa môžeme aj s názvom „Bambusové ruky“, ten sa ale nezakladá na zápise kanji znakov. Alan Godshaw na svojich stránkach uvádza zápis znakov 鎮定 čo prekladá ako „Potlačenie“.

Napriek tomu, že sa predpokladá čínsky pôvod tejto kata, zápis znakov skôr poukazuje na ostrov Okinava. Možná kombinácia zápisu čínskeho znaku Xi pre „vzácny“ a japonského znaku Te pre „ruky“ by sa mohla skutočne preložiť ako „Vzácne ruky“. Každopádne v Japončine znie názov tejto kata ako Chinte a skutočne sa prekladá ako „Vzácne ruky“ či „Neobyčajné ruky“. Zakladateľ smeru Shotokan, majster Gichin Funakoshi (1868-1957) sa však pokúsil v Japonsku zaviesť názov Shoin, ktorý sa však medzi jeho žiakmi neujal. Prečo chcel zmeniť už japonsky znejúci názov Chinte na Shoin sa už dnes nedozvieme.

Napriek tomu, že sa vo všeobecnosti prekladá názov tejto kata ako „Vzácne ruky“, nemožno vylúčiť aj zápis názvu kata pozostávajúci zo znaku Chin (mimochodom ho nájdeme napr. aj u kata Sanchin) a Te. Tento znak Chin sa vo všeobecnosti prekladá ako „boj“, no môže aj odkazovať na stimuláciu vitálnych bodov protivníka.

Legenda

Napriek tomu, že sa nedá s určitosťou povedať či má kata Chinte čínsky alebo okinavský pôvod, rozvíjala sa táto stará kata na Okinave ako súčasť Shuri te majstra Matsumuru. Preto je dnes zaraďovaná k smeru Shorin ryu. Predpokladá sa, že táto kata nebola v kruhoch Tomari te vôbec známa. Meno tvorcu tejto kata upadlo už do zabudnutia.

Traduje sa príbeh, podľa ktorého preniesol túto kata na Okinavu istý čínsky vyslanec, ktorý túto kata na Okinave aj vyučoval. Ten ju ale vyučoval údajne neúplnú, pretože sa ju sám v Číne nenaučil celú. Chcel sa ešte vrátiť naspäť do Číny, aby sa naučil chýbajúcu časť, no na Okinave sa oženil a do Číny sa už nikdy nevrátil. K preklenutiu chýbajúcich techník na konci kata, nariadil svojim žiakom vykonať na konci kata tri poskoky. Na prípadný čínsky pôvod by mohol odkazovať aj pozdrav vykonávaný na začiatku kata, ktorý je podobný na iné čínske kata ako napr. Wanshu či Bassai.

Stretnúť sa môžeme aj s názorom, že kata Chinte má pôvod v okinavskom ľudovom tanci. Údajne na základe pohybov tohto tanca vytvorili majstri Tode bojové techniky. Tento ľudový tanec vykonávali iba ženy a popisoval etapy života okinavských žien. Posledné tri techniky v kata zobrazujú mladú ženu ako sa klania a odchádza preč. Či kata Chinte naozaj pochádza z ľudového tanca zostáva nezodpovedané. Každopádne ju Japonci považujú za trocha zženštilú a na tatami zostáva zväčša doménou žien.

História

Dnes sa len môžeme domnievať, kto túto kata preniesol z Číny na Okinavu. V podstate neexistujú žiadne zápisy o príchode tejto kata, aj keď … je tu jeden príbeh, ktorý opísal vo svojej knihe „Ryukyu Kempo: Karate“ Gichin Funakoshi (1868-1957) odvolávajúc sa na svojho učiteľa menom Anko Azato (1827-1906). Uvádza, že na ostrove Okinava stroskotal čínsky stroskotanec menom Annan, ktorý začal vyučovať isté kata v meste Tomari. Inštrukcie od tohto majstra z Fuzhou (Foochow) dostali : Gusukuma a Kanagusuku (kata Chinto), Matsumura (1792-1896) a Oyadomari (1831-1905) (kata Chinte), Yamasato (kata Jiin) a Nakasato (kata Jitte), všetci z Tomari. Majster Sokon Matsumura (1792-1896) odovzdal túto kata ďalej na svojho žiaka menom Yasutsune Itosu (1831-1916).

Kata Chinte sa priraďuje do tej istej skupiny kata ako Chinto, ktorá pochádza zo Shuri. Predpokladá sa, že majú spoločný pôvod. To by potvrdzoval aj príbeh, ktorý vyrozprával majster Anko Azato (1827-1906) svojmu žiakovi Funakoshimu (1868-1957). Funakoshi sa ju ale určite nenaučil u majstra Azato, nakoľko u neho strávil 10 rokov cvičením troch verzií kata Naihanchin. Bol to pravdepodobne práve majster Itosu (1831-1916), ktorý ho túto kata naučil.

Zbraň Chinte – Bambusové ruky

Niekedy sa názov kata Chinte prekladá aj ako „Bambusové ruky“. Má sa zato, že pôvodná forma tejto kata vyučovala stratégiu obrany, kedy sa obranca bránil pomocou zbrane zhotovenej z kúskov bambusa, nazývanej Chinte.

Táto zbraň bola s určitosťou vytvorená pre boj a neslúžila ako žiadne poľnohospodárske náradie. Má sa zato, že táto zbraň vznikla priamo na Okinave. Chinte je párová zbraň zhotovená z bambusu alebo dreva o niečo dlhšia ako predlaktie obrancu, cca 45-60 cm dlhá, s priemerom 7,5cm. Na každom konci obsahovala dieru, kde sa nachádzali kožené alebo konopné remienky, ktoré slúžili na pripevnenie tejto zbrane na vonkajšie predlaktie obrancu. Zbraň slúžila na spevnenie obrancovho predlaktia pri blokovaní. Tieto Chinte prečnievali ruky o niekoľko centimetrov pričom na jednom konci (alebo na obidvoch koncoch) boli zašpicatené, čo predurčovalo ich nekompromisné použitie aj na protiútok.

Pozoruhodné pri použití tejto zbrane je, že vlastne zostávajú obrancovi voľné obidve ruky. Účinnosť tejto zbrane sa zvyšuje v kombinácii so zbraňou Tekko (pazúry). Dodnes sa s touto zbraňou vyučujú dve kata: Kihon kata a Chinte no kata. Zbrane ako palica (Bo), kópia (Yari) či Tonfa sa stávali proti bojovníkovi s Chinte takmer neúčinné. Toto bol nepochybne jeden z dôvodov, prečo strážna služba na hrade Shuri nosila na predlaktiach práve bambusovú palicu. Mnohí majstri Kobudo vychádzajú z toho, že táto zbraň sa vyvinula z techník kata Chinte. Pôvodná forma tejto kata údajne stelesňovala túto stratégiu. A naopak, mnohí ľudia veria, že techniky v kata Chinte sú vykonávané ako obrana oproti Yari (kópia).

Technická charakteristika

Kata Chinte je bohatá na staré techniky, ktoré stretneme len v tejto kata. Kruhové techniky tejto kata napovedajú o jej čínskom pôvode. Tieto kruhové techniky sú zriedkavé v priamočiarych pohyboch štýlu Shotokan. Pravdepodobne odtiaľ vzniklo čítanie znakov ako „Vzácne ruky“. Kata obsahuje väčšie množstvo techník rúk, ale iba jediný kop – mae geri.

Zaujímavosťou bunkai kata Chinte je vpich dvoch prstov (Nihon Nukite) do súperových očí. Zvláštnosťou tejto kata je aj zvislý úder Tate cuki vykonávaný do dlane druhej ruky. Tieto veľmi účinné staré techniky pozostávajú v tom, že mohli udierať na miesta brnenia samuraja. Energia úderu bola prenášaná cez brnenie na telo samuraja. Šoková vlna sa rozdelila do celého tela. Tým, že si pridržal druhou rukou protivníka nebola tu možnosť spätného ústupu. Toto sa deje aj u kúsku žeravého železa, ktoré sa dostane medzi nákovu a kladivo. Zvonka nebolo vidieť žiadne škody, ale vnútorné orgány utrpeli veľké zranenia.

Záverečné 3 techniky

Záverečné tri techniky asi zmätú každého kto ich uvidí. V skutočnosti je veľa karate expertov, ktorí pohŕdajú kata Chinte vďaka poskakovaniu vzad na samom konci kata. Jedno z vysvetlení je, že toto poskakovanie symbolizuje úklony odchádzajúcej ženy. Nech je to akokoľvek, práve tieto poskoky vracajú pretekára na pôvodné miesto odkiaľ začal kata. Súčasne sú tieto poskoky príčinou, prečo je u pretekárov táto kata pomerne neobľúbená. Niektorí majstri tieto poskoky jednoducho ignorujú a zakončia kata bez nich.

Kata Chinte patrí nesporne k najmenej obľúbeným kata medzi japonskými mužmi na Shotokan súťažiach. Medzi japonskými ženami má ale Chinte celkom dosť stúpencov. Je to pravdepodobne zapríčinené „mäkkými“ technikmi, ktoré viacej sedia menším a slabším ľuďom ako napr. techniky z Bassai Dai. V smere Shotokan je kata Chinte považovaná za náročnú kata a odporúča sa až od 3. Danu. Enbusen kata tvorí kríž.

V súčasnosti sa kata Chinte cvičí v štýloch Shito ryu a Shotokan.

Použitá literatúra

http://www.ryukyukempo.com/weapons.html
Redmond, Rob(2002): www.24fightingchickens.com
www.kcdw.de/kampfkunst/kb_waffen.htm
Habersetzer, Roland : www.kcdw.de/kampfkunst/kata.htm
www.kdb-brandenburg.de/Stilrichtung/Kata/Chinte.htm
GODSHAW, Alan: Kata Dictionary. Dostupné online na https://alangodshaw.com [prístup 12.4.2021]