内歩進
ナイファンチ 初段 / 二段 / 三段
鉄騎 初段 / 二段 / 三段
Pomenovanie kata
Naihanchin Shodan, Nidan, Sandan.
Tekki Shodan, Nidan, Sandan.
Ďalšie názvy: Naifanchin, Naifanchi, Naihanchin, Naihanchi, Daipochin, Tekki.
V súčasnosti sa používa zápis znakov pre túto kata v písme Katakana ako 内歩進. Čítanie týchto znakov v čínštine je Nei bu jin a môžeme ho preložiť ako „Vkročte dovnútra“.
Druhý zápis názvu tejto kata ナイファンチ 初段 nájdeme v knihe z roku 1938 autora menom Itoman Seijin. Kniha nesie názov „Karate (Toudi) jutsu no Kenkyu” (唐手術の研究) čo v preklade znamená Výskum techník Karate (Toudi). V tejto knihe autor okrem iného udáva zoznam 42 kata cvičených na Okinave. V tomto vzácnom zozname uvádza aj zápis názvu tejto kata, ktorý sa skladá z dvoch písiem.
Prvá polovica názvu ナイファンチ tejto kata je zapísaná písmom katakana, ktorým sa zapisujú slabiky bez významu. Katakana bola vytvorená zámerným zjednodušením vybraných častí znakov, ktoré tak stratili svoj pôvodný význam a začali sa používať len pre označenie výslovnosti akýchkoľvek japonských slov. V japonskej tlači sa katakana používa pre prepis cudzích mien a slov do japončiny. Význam tohto písma sa dá prirovnať k našej kurzíve. Druhá polovica názvu je zapísaná pomocou písma Hiragana a označuje poradie kata. Samotný názov ナイファンチ znie v japonskom jazyku ako Naifanchi či Naihanchi. Prípony Shodan, Nidan a Sandan označujú poradie.
Tretí zápis 鉄騎 Tekki v doslovnom preklade z japončiny znamená Železný kôň a často sa prekladá aj ako Železný jazdec. Japonský názov Tekki vytvoril prof. Gichin Funakoshi (1868-1957).
V závislosti od toho aké znaky sa použijú možno názov tejto kata preložiť ako „Vnútorný bočný boj“ alebo ako „Boj znalca“, „Bojovať stranou“, „Vystupovať na koňa so švihom“, „Vnútorný krok“, „Zakoreniť do zeme“, „Zakorenenie na zemi“, „Boj na domácej pôde“, „Prekvapujúce kroky“, „Držať svoju pôdu/zem“ či „Boj bočnou cestou“.
Pôvod kata Naihanchin
Kata Naihanchin je čínskeho pôvodu a na ostrov Okinava ju preniesol pravdepodobne majster Naha te línie – Ason. Na Okinave sa kata časom rozšírila aj do Shuri te a Tomari te. Historicky sa kata Naihanchin rozvíjala po viacerých líniách. Paradoxom je, že sa táto kata cvičí už len v Shorin štýloch napriek tomu, že svoje korene má táto kata v Shorei štýloch.
Pôvod tejto kata sa pripisuje južnému shaolinskému štýlu Tigra, kde prevláda postoj kiba dachi. V smere Koryu Uchinadi, ktorý reprezentuje Patrick McCarthy, sa uvádza, že kata Naifaichin má pôvod v čínskom boxe Arhatov, inak nazývanom Mníchova päsť – Lohan Quan.
Dnes už nie je celkom jasné kto všetko v minulosti túto kata vyučoval a ako sa šírila na Okinave. Dnes kata Naihanchin predstavuje základný kameň mnohých štýlov. Avšak dnes sa s najväčšou pravdepodobnosťou už stretneme iba s niektorou verziou majstra Itosu. Okinavský majster Yasutsune Itosu (1831-1916) sa naučil túto kata pravdepodobne u svojho učiteľa Sokon Matsumuru (1792-1896). Majster Matsumura sa údajne poznal s majstrom Ason a taktiež spolu aj trénovali. Každopádne je celkom zrejmé, že majster Itosu rozhodujúcim spôsobom ovplyvnil ďalší vývoj tejto kata. Ten totiž túto pôvodnú a dlhú kata rozdelil na tri samostatné kata. Z konceptu starej Naihanchin vytvoril Naihanchin Shodan, Naihanchin Nidan a Naihanchin Sandan. A tak sa dá povedať, že v súčasnosti sa kata Naihanchin spája predovšetkým s jeho menom.
Verzie kata Naihanchin
Ason Naihanchi
V 18. storočí žil v čínskom sídlisku Kumemura, čínsky expert na južné shaolinské kempo menom Ason. Ason bol prvý, kto vyučoval v Naha Kempo. Jeho bojový štýl bol postavený na kata Naihanchi, ktorú priniesol z Číny. Pôvodne existovala iba jedna kata Naihanchin, ktorá sa dnes označuje ako Ason Naihanchin. Táto kata obsahovala údajne viac ako 100 pohybov. Bojový koncept tohto majstra sa zakladal len na kata Ason Naihanchi, ktorá sa cvičila na zúženom priestore bez možnosti ústupu. Dnes už táto verzia neexistuje.
Koshiki Naihanchi
je prezentovaná ako Shorei Naihanchi. Kata Naihanchi bola prenesená do Shorei ryu prostredníctvom Kanryo Higaonnu (1853-1916), ktorý ju pomenoval ako Koshiki Naihanchi. Naučil sa ju prostredníctvom majstrov Waishinzan a Ason a bola vyučovaná ako typická Shorei kata charakterizovaná hlbokým bránicovým dýchaním. V Naha te majstra Higaonnu táto kata aj zanikla. Už ju neodovzdal ďalej.
Matsumura Naihanchi
Prostredníctvom majstra Ason (možno aj Iwah) sa preniesla kata Naihanchi do Shuri te majstra Sokon Matsumuru (1792-1896). Matsumura ju preniesol na svojho žiaka Yasutsune Itosu (1831-1916). Ten rozdelil Naihanchi na tri samostatné kata : Shodan, Nidan a Sandan. Jeho žiak Gichin Funakoshi (1868-1957 ) preniesol všetky tri varianty do Japonska, premenoval na Tekki a následne začlenil do smeru Shotokan. Na tomto mieste je treba sa zastaviť a uvedomiť si, že Funakoshi sa naučil všetky tri verzie kata Naihanchi od svojho prvého učiteľa, majstra menom Yasutsune Azato (1827-1906). Ten bol nielen veľmi dobrý priateľ majstra Itosu, ale taktiež ako Itosu aj žiakom majstra Matsumuru.
Majster Kenwa Mabuni (1889-1952), žiak majstra Itosu, sa údajne naučil kata Naifanchin u starého majstra menom Seikaku Matayoshi. Keď túto verziu predviedol majstrovi Itosu, bolo mu povedané, že toto je starý spôsob vykonávania tejto kata a že by sa mal naučiť nový spôsob, ktorý vytvoril majster Itosu.
Matsumora Naihanchi
Prostredníctvom majstra Kosaku Matsumora (1829-1898) sa dostala kata Naihanchi aj do Tomari te. Neskôr odovzdal majster Matsumora túto verziu na majstra Choki Motobu (1870-1944), ktorý bol známy tým, že často testoval bunkai kata v skutočnom boji. Toto jeho správanie sa často stretlo s nepochopením u rôznych jeho učiteľov, ktorí ho odmietali učiť. Traduje sa, že Choki Motobu poznal len 3 kata, pričom každú z nich cvičil denne až 500krát. Presadzoval názor, že „Jediná v Karate vyzdvihovaná kata potrebná k vlastnému rozvoju je kata Naihanchi“. Niektorí dodávajú, že poznal iba túto kata. Prostredníctvom majstra Motobu bola kata Naihanchi odovzdaná ďalej na zakladateľa Matsubayashi ryu menom Shoshin Nagamine(1907-1997).
Majster Choki Motobu (1870-1944) pri cvičení kata Naihanchin Shodan
Význam kata Naihanchin
Dôležitosť tejto kata v starom systéme výučby Karate podtrhuje niekoľko majstrov. Majster Kentsu Yabu (1863-1937), ktorý pracoval ako inštruktor na Okinavskej prefektálnej škole, často svojim žiakom hovoril:
Kata wa Naifuanchi ni hajimari, Naifuanchi ni owaru.
Kentsu Yabu
Kata začína a končí u Naifuanchi.
Majster Funakoshi (1868-1957) spomína, že počas svojich štúdií u majstra Azato (1827-1906), strávil prvých 10 rokov len štúdiom troch kata Naihanchi.
Majster Hirokazu Kanazawa (*1931) : „Každý kto denne ráno i večer precvičuje kata Tekki sa môže skutočne nazývať karatistom. Predvedenie Tekki kata dáva učiteľovi vysvetlenie o technickom postavení jeho žiakov. Podľa slov veľkých majstrov by sme ju mali prvý raz predviesť až keď sme ju precvičili 10000krát .“
Kata Naifanchi dala vzniknúť aj štýlu Isshin ryu. Zakladateľ Isshin ryu, Tatsuo Shimabuku (1908-1975), spojil všetky tri Tekki v jednu a takto pozmenenú ju zaviedol do Isshin ryu.
Naifanchi je matkou Shorin ryu, Sanchin je zasa otcom Goju ryu. Keď sa stretli narodilo sa Isshin ryu
Tatsuo Shimabuku
Technická charakteristika
Kata využíva jediný bočný postoj – naihanchin dachi (kiba dachi vo verzii Tekki) a bočný pohyb zostrany nastranu. Odôvodňuje sa to tým, že sa pravdepodobne cvičila na úzkom moste, hrádzach ryžových polí, brehu rieky alebo jednoducho u steny. Bunkai kata Naihanchin sa odvíja od tohto faktu. Kata je bohatá na bojové metódy a považuje sa za veľký bojový systém.
Skôr než boli vytvorené Fukyugata a Pinan /Heian/ kata, tvorila táto stará kata úvod Karate pre začiatočníkov . Kata obsahujú niekoľko techník, ktoré sa vždy vykonávajú priamo alebo do strany, nikdy nie dozadu. Zmeny postojov a kroky sa vykonávajú len v bočnom postoji a v kiba dachi, čo kladie vysoké nároky na silu nôh a rovnováhu. Techniky rúk nie sú vykonávané rýchlo, ale s napätím svalstva.
V súčasnosti je kata Naihanchin/Tekki považovaná za základnú výukovú kata. Mnohí považujú hodnotu týchto kata v rozvoji a posilňovaní spodných častí tela ako sú pás a nohy, pričom bojové aplikácie sú potlačované do pozadia. Cvičením sa rozvíja veľmi stabilný postoj, zmysel pre stabilitu a vzpriamený postoj tela.
Techniky z kata Naihanchin nájdeme vložené i do iných kata ako napr. Jion či Gojushiho.
V súčasnosti poznáme Tekki/Naifanchin Shodan, Naifanchin Nidan a Naifanchin Sandan. V štýle Wado ryu a Matsubayashi ryu sa cvičí len jedna verzia, zatiaľ čo v štýloch Shito ryu a Shotokan sa cvičia všetky tri verzie. V Isshin ryu sa cvičí jedna kata, ktorá je spojením všetkých troch verzií.
Most v Shuri
V súčasnosti sa kata Naihanchin cvičí v Shito ryu, Matsubayashi ryu, Isshin ryu, Wado ryu. Pod názvom Tekki sa cvičí v smere Shotokan.
Použitá literatúra
www.koryu-uchinadi.de
www.24fightingchickens.com
www.matsubayashiryu.com
http://matsubayashi-ryu.com/resources/the-kata-of-matsubayashi-ryu/
www.kcdw.de
www.wadoryu.org.uk/naihanchi.html
www.wonder-okinawa.jp
Joe Swift: The Kata of Okinawan Karate-do : www.msisshinryu.com
www.seinenkai.com
https://www.historyoffighting.com/the-blog/the-history-of-the-tekki-kata
