慈恩

Karate kata Jion

Kata Jion je jedna z trojice kata nesúcich názov odvolávajúci sa na budhistické učenie. I keď nie je veľmi rozšírená naprieč štýlmi, stala sa nezabudnuteľnou najmä zásluhou majstra menom Chomo Hanashiro.

Pomenovanie kata

Ci´en, Ci´en Si, Jion, Jion Si, Jion Ji, Ji´han.

Uvedené čínske znaky 慈恩 názvu tejto kata sú zápisom názvu kláštora Ci´en. Samotný názov kláštora Ci´en možno preložiť ako „Súcit“. Presný preklad jednotlivých znakov tejto kata by bol „Láskavý“ a „Milosť“. Okinavský názov Jion vznikol podľa tohto čínskeho budhistického kláštora a súčasne je to aj jedno z pomenovaní pre Budhu. Názov kata Jion sa na Okinave prekladá ako „Chrámová pôda/zem“. V Japonsku sa názov prekladá ako „Láska a milosť“. Údajne termín Jion je starý budhistický výraz, ktorý nájdeme v starých textoch a ktorý sa už viac nepoužíva v modernej konverzácii. V budhistickej terminológii výraz „Ji“ symbolizuje univerzálnu lásku ku všetkým tvorom, k ľuďom i zvieratám. Môžeme sa stretnúť aj s názvom 慈恩寺 Jion Ji (Ci´en Si), ktorý sa prekladá doslovne ako „Kláštor Jion“. Nemali by sme prehliadnuť fakt, že Budhizmus sa v Číne formoval práve v kláštore nesúcom názov 大慈恩寺 (Daci’en), čo možno preložiť ako Chrám veľkého milosrdenstva.

Kláštor 大慈恩寺 (Daci’en) sa nachádza v meste Xian, ktoré je považované za hlavné mesto západnej Číny. V minulosti sa toto mesto nazývalo Čchang-an (长安) čo v preklade znamená Večný mier. Práve v tomto meste a práve v kláštore DaCien sa počas dynastie Tang formovali počiatky Zen budhismu v Číne. Preto tento kláštor nadobudol z náboženského pohľadu mimoriadny význam, nielen v Číne.

História kata Jion

Jion je veľmi stará kata neistého pôvodu pochádzajúca z Číny. Autor tejto kata je neznámy. Má sa zato, že táto kata stála u samotného zrodu bojových umení v Číne. Rôzne zdroje udávajú, že samotný názov Jion vlastne predstavuje legendárny kláštor Shaolin. Toto je ale nepochybne mylné tvrdenie, nakoľko zápisy kanji znakov kláštorov Ci´en a Shaolin sú úplne odlišné. Napriek tomu nemožno vylúčiť fakt, že sa kata Jion cvičila v legendárnom kláštore Shaolin alebo že vznikla práve na pôde tohto kláštora. Táto kata sa považuje za klasickú shaolinskú kata, začínajúcu Ming pozdravom. Kata sa priraďuje do shaolinského štýlu Lohan Chuan (Mníchova päsť). Podľa legendy zaviedli túto kata práve shaolinskí mnísi v provincii Henan.

Šírenie kata Jion

Na Okinave sa táto kata šírila najskôr v Tomari te majstra menom Kosaku Matsumora (1829-1898), odkiaľ sa preniesla aj do Shuri te. V týchto systémoch takmer nepodľahla žiadnym zmenám. V Shuri-te sa rozšírila vďaka majstrovi Itosu (1831-1916), ktorý sa jej ale veľmi nevenoval a ani jeho žiak Gichin Funakoshi (1868-1957) nevenoval tejto kata zvláštnu pozornosť. Zrejme preto, že koncept tejto kata nie je veľmi blízky konceptu školy Shotokan. No iný žiak majstra Itosu, Chomo Hanashiro (1869-1945) si túto kata osvojil a dokonca jeho prevedenie kata Jion sa nám dochovalo v knihe Karatedo Taikan autora menom Genwa Nakasone. Žiakom majstra Itosu bol i Kentsu Yabu (1863-1937), ktorý si túto kata taktiež osvojil a odovzdal ju ďalej na majstra menom Kyoda Juhatsu (1887-1968). Ten ju zakomponoval do svojho štýlu Toon ryu.

Dnes sa len môžeme domnievať, kto túto kata preniesol z Číny na Okinavu. V podstate neexistujú žiadne zápisy o príchode tejto kata, aj keď … je tu jeden príbeh, ktorý opísal vo svojej knihe „Ryukyu Kempo: Karate“ Gichin Funakoshi (1868-1957) odvolávajúc sa na svojho učiteľa menom Anko Azato (1827-1906). Uvádza, že na ostrove Okinava stroskotal čínsky stroskotanec menom Annan, ktorý začal vyučovať isté kata v meste Tomari. Inštrukcie od tohto majstra z Fuzhou (Foochow) obdržali :

Gusukuma a Kanagusuku (kata Chinto), Matsumura (1792-1896) a Oyadomari (1831-1905) (kata Chinte), Yamasato (kata Jiin) a Nakasato (kata Jitte), všetci z Tomari. Všetci sa učili tieto kata naraz, pretože majster sa ponáhľal s odchodom do Číny.

Toto sa malo udiať v Tomari niekedy okolo roku 1850. Napriek tomu, že majster Funakoshi vo svojej knihe nespomína kata Jion, domnievam sa, že majster Annan vyučoval aj túto kata. Kata Jion, Jiin a Jitte totiž obsahujú rovnaké techniky či postoje a vzájomne sa dopĺňajú.

Prvé fotografie

Prvé fotografie tejto kata pochádzajú z knihy Ryukyu Kenpo Karate, ktorej autor je majster Funakoshi. Táto kniha bola vydaná v roku 1922. Neskôr v roku 1938 vydal majster menom Genwa Nakasone knihu Karatedo Taikan, kde kata Jion na fotografiách predvádza legendárny majster Chomo Hanashiro (1869-1945). Táto verzia je takmer totožná s verziou vyučovanou v štýle Toon ryu.

Jion – Jitte – Jiin

Je možné, že kata Jion, Jitte a Jiin predstavujú len jednu kata, tak ako Kanku Dai, Kanku Sho a Shiho Kosokun. Zdá sa, že je to jedna kata majúca rôzne podoby. Kata vyučujú presne rovnaké veci, rovnaké techniky ako aj postoje a chôdzu. Vyzerá to, že sa jedná o tri verzie jednej kata. Jion obsahuje za sebou tri idúce techniky úderu pätou dlane. Tieto údery obsahuje aj kata Jitte. Tieto techniky nájdeme aj v kata Jiin, ale v podobe kedy sú dlane otočené smerom hore ako techniky nukite. Jion obsahuje tri bloky predlaktiami, pričom Jitte taktiež, ale tu sú bloky zamerané na horné pásmo. Jedná sa o tie samé techniky ale v rôznom postavení.

Nakoľko ide o príbuzné kata ponúka sa tu otázka, v akom poradí boli vytvorené? Domnievam sa, že ako prvá vznikla kata Jion a druhá vznikla Jitte. Kata Jiin vznikla asi ako posledná, ako akýsi druh verzie „Sho“ kata Jion.

Shaolinský pozdrav

To že by sa mohlo jednať o starú shaolinskú kata nás navádza počiatočný a záverečný pohyb tejto kata, ktorý je spoločný ešte aj pre kata Jiin a Jitte. Tento pohyb, v ktorom ľavá dlaň pohltí pravú päsť, je vlastne starým typickým pozdravom stúpencov čínskych bojových umení a samozrejme aj shaolinských mníchov. Či sa tento pohyb používal u všetkých Tomari te kata už dnes nevieme. Je možné, že tento pohyb používal len jeden majster vyučujúci tieto kata. Možné je i to, že sa tento pohyb z ostatných kata časom vytratil.

Poznáme aj iné kata obsahujúce tento pohyb na začiatku a v závere kata. Sú to Bassai Dai a Enpi (Wanshu). Líšia sa len výškou do ktorej sa ruky podvihnú. V Bassai Dai ruky smerujú vpred a do výšky nižšieho brucha. Pri Enpi sú ruky položené pri ľavom páse. V Shito ryu sú ruky pri kata Wanshu (Enpi) postavené pred plexus solaris a každá samostatne, nedochádza tu ku vloženiu päste do dlane.

Technická charakteristika

Jion je v celku ľahká kata a priraďuje sa na 1. Dan. Mnoho techník v kata je obsiahnutých už v rade Heian a
Naifanchin /Tekki/. Kto si už raz osvojil tieto kata nemal by mať s kata Jion žiadne problémy. I keď Jion na rozdiel od týchto kata kladie väčšie nároky na rytmus kata. Väčšina techník obsiahnutých v kata Jion je známa každému stúpencovi Karate, pričom kata by nemala robiť problémy troška pokročilejším karatistom. Vyskytujú sa tu všeobecne len jednoduché technika/krok kombinácie a schéma ktorú celá kata nasleduje vyzerá taktiež dosť ľahká.

Kata Jion učí priamy bojový štýl so silnými technikami bez ústupov charakteristický pre štýl Tigra. Kata sa vyznačuje technikami zameranými na blok a protiútok, pričom je už na prvý pohľad jasný ich bojový význam. Kata obsahuje veľké množstvo jednoduchých techník, no sú to práve tieto techniky, ktoré robia túto kata zaujímavou a vhodnou pre pouličný boj.

Dodnes sa vedú medzi historikmi dohady, či kata Jion tvorila základnú kata, z ktorej vznikli verzie cvičené so zbraňou, alebo či sa táto kata cvičila napr. s Bo (palicou) už v jej počiatkoch. Veď ako je známe, shaolinských mníchov preslávilo práve majstrovstvo s Bo. V okinavskom Kobudo sa môžeme stretnúť ešte s kata Tekko vytvorenú majstrom menom Taira Shinken (1897-1970), ktorá mala tvoriť podľa niektorých historikov základ pre kata Jion. To by znamenalo, že kata Jion by mala čisto okinavský pôvod a nebola prenesená majstrom Annan z Číny.

V súčasnosti sa kata Jion cvičí iba v Shito ryu, Wado ryu, Toon ryu a smere Shotokan.

Okinawská kráľovská kronika Chūzan Seifu (中山世譜) a chrám Jion

Chrám Sōgen-ji (崇元寺)

Ruiny chrámu Sōgen-ji (celým názvom Reitoku-san Sōgen-ji 霊徳山 崇元寺) sa nachádzajú v Tomari a sú zapísané ako Národná historická pamiatka Japonska.

Podľa nápisu na kamennom pamätníku pred chrámovou bránou bol chrám dokončený v roku 1527, krátko po nástupe kráľa Šó Sei na trón. Pred slávnostným uvedením nového kráľa do úradu, ktoré sa konalo na hrade Šuri , čínski vyslanci usporiadali obrad „San’o Yusai“, aby utešili ducha bývalého kráľa. Chrám bol komplexom budov v čínskom štýle, sústredeným okolo hlavného chrámu. Každý, kto vstúpil do chrámového areálu, vrátane samotného kráľa, musel zosadnúť a vstúpiť do chrámu pešo z úcty k predchádzajúcim panovníkom.

Keď na Okinavu prichádzali vyslanci z čínskej dynastie Ming alebo Qing, ich prvá cesta za účelom preukázania úcty zosnulým kráľom viedla práve do Sōgen-ji. Dá sa predpokladať, že diplomatický protokol doviedol do chrámu Sōgen-ji v roku 1756 aj čínskeho štátneho ministra Guan, známeho skôr ako Kushanku. Taktiež 17. čínsky sappushi menom Wang Ji, ktorý pricestoval na Okinavu v roku 1863 s veľkou pravdepodobnosťou po svojom príchode navštívil chrám Sōgen-ji. Údajne sa na Okinave zdržal len 6 mesiacov a zanechal nám kata Wanshu.

Obsah webových stránok www.spiritofthekata.com, ako aj ich jednotlivé prvky (logo, grafika, webdesign, texty, video súbory ako aj obsah E-learning kurzov) sú právne chránené zákonmi SR. Akékoľvek použitie obsahu alebo prvku webových stránok www.spiritofthekata.com, spočívajúce v kopírovaní, či napodobňovaní, bez predchádzajúceho výslovného súhlasu autora stránok je neoprávnené a porušujúce autorské práva podľa Zákona č. 185/2015 Z. z. (Autorský zákon). Jednotlivé prvky nemožno použiť na komerčné alebo nekomerčné účely bezplatne a bez predchádzajúceho súhlasu. Ak by ste radi použili niektoré materiály zo stránok www.spiritofthekata.com na svojich webových stránkach (knihe, …), skôr než použijete Ctrl+C a Ctrl+V, prečítajte si čo všetko považujeme za predmet autorského zákona a zoznámte sa s našim cenníkom. Prosíme kontaktujte nás, aby ste sa ubezpečili, že nekonáte neeticky a neporušujete zákon.

Použitá literatúra

www.24fightingchickens.com
www.chilternkarate.co.uk/jion.html
www.klassisches-karate.de/karate/078.htm
Čúzan Seifu (中山世譜) – Oficiálna kronika Kráľovstva Rjúkjú.. Dostupné na https://zh.wikisource.org/zh-hant/%E4%B8%AD%E5%B1%B1%E4%B8%96%E8%AD%9C . Prístup 14.6.2026.