三戰
Karate kata Sanchin
Kata Sanchin je považovaná za najdôležitejšiu kata a základný pilier školy Naha Te. Jej prínos nespočíva v praktických aplikáciách, ale v spôsobe akým postupne pretvára cvičenca na bojovníka po fyzickej i mentálnej stránke. U tejto kata sa začala cesta mnohých legiend Tode.
Pomenovanie kata
Sanchin, Saam Chien, Sam Chien, Sanchian, Sanshin, Samchiem, San Chian, San Shin, San Tien, San Zhan.
Uvedené čínske znaky 三戰 názvu tejto kata možno preložiť ako “Tri boje“. Môžeme sa stretnúť ešte s názvami ako “Tri zrážky”, “3 fázy”, “3 kroky” alebo “3 napätia”.
Počiatky čínskych kanji pre Sanchin nájdeme v konfuciánskych písomnostiach už okolo roku 350 p.n.l. V Budhizme znamenajú tieto znaky troch bohov vojny: Marishiten, Daikokuten a Konnyamonten. Obrazne by sme mohli Sanchin kata spojiť s drakom, ktorý v Číne symbolizuje životnú energiu a dlhý život.
Pôvod kata Sanchin
Sanchin je stará čínska kata, ktorej autor ani dátum vzniku nie je známy. Sanchin kata formovala základ takmer všetkých štýlov gong fu v provincii Fujian na juhu Číny. Saam Chien nájdeme v štýle draka, tigra, psa, leva, byvola ale tiež v štýle 18 Budhov. San Zhan môžeme zasa nájsť v rôznych štýloch žeriava. Predpokladá sa, že vznikla v štýle žeriava Bai He Chuan. Pohyby podobné určitým častiam starej Sanchin môžeme nájsť v zostavách štýlu Wing Chun Kung Fu – “Sil Lum Tao” (Malá myšlienka) a “Bil Jee” (Bodajúce prsty), ktoré sa vyznačujú jemným a plynulým dýchaním.
Najčastejšie sa stretneme s názorom, že Sanchin kata preniesol z Číny na Okinavu majster Kanryo Higaonna 1853-1916), keď sa vrátil zo štúdií od majstra menom Ryu Ru Ko (Xie Zhong Xiang) (1852-1930). Napriek tomu je viac než pravdepodobné, že sa táto kata už na ostrove Okinava nachádzala skôr než ju preniesol majster Higaonna.
Higaonna Kanryo (東恩納 寛量)
(10.marca 1853 – október 1915)
Okinavský majster Karate, ktorý sa výrazne zapísal do histórie Tode /Karate. Kanryo Higaonna (Higashionna) sa narodil v Naha, v rodine obchodníka s palivovým drevom.
Kto bol jeho učiteľom
S tréningom bojových umení začal vo veku 14 rokov u majstra menom Aragaki Seishō (新垣 世璋, 1840–1918). U neho mal študovať približne 3 roky, pričom majster Aragaki vyučoval štýl Mníchovej pästi. V septembri 1870 odcestoval majster Aragaki ako tlmočník do Číny a predpokladá sa, že prostredníctvom rodiny Yoshimura umožnil vycestovanie mladého Higaonnu do Fuzhow, Čína. Čím presne sa mladý Higaonna v Číne zaoberal je predmetom dohadov. Je pravdepodobné, že Higaonna strávil istý čas v dome Ryukyu, čo bol areál v ktorom sa stretávali Okinavčania. Tu prebiehala aj výučba bojových umení, pravdepodobne tu vyučovala svoj štýl rodina Kojo. Predpokladá sa, že mladý Higaonna sa mohol učiť aj od majstra menom Wai Xinxian, ktorý bol čínskym vojenským hodnostárom. Pravdepodobne rodina Kojo sprostredkovala Higaonnovi štúdium bojových umení u majstra štýlu bieleho žeriav menom Ryu Ru Ko. U neho mal zostať až do svojho návratu na Okinavu, čo bolo údajne v roku 1882.
Návrat na Okinavu
Po návrate na Okinavu mal tridsaťročný Higaonna povesť mladého majstra. Naďalej pracoval ako obchodník s palivovým drevom, no otvoril si aj dojo. Avšak nejestvujú žiadne záznamy o jeho žiakoch. Po Higaonnovom návrate ho mal požiadať Yoshimura (ten, ktorý mu pomohol dopraviť sa do Číny), aby vyučoval jeho syna. A Higaonna žiadosti skutočne vyhovel a začal ho vyučovať, čo malo byť v roku 1887. Preto je možné, že Higaonna sa vrátil z Číny až v roku 1887.
Čo presne Higaonna vyučoval je predmetom sporom. Sám odkazoval na svoje umenie ako čínske Kempo, pričom sa predpokladá, že najväčšiu časť pobytu v Číne strávil u majstra Ryu Ru Ko. Ten vyučoval viaceré kata Bieleho žeriava:
Paipuren
Nepai
Doonquan
Roujin
Qijing
Avšak ani jedny z týchto kata sa neobjavila u žiakov majstra Higaonnu.
S istotou môžeme povedať, že Higaonna vyučoval kata, ktoré nájdeme ako v Goju ryu tak i v Toon ryu. Tieto kata sa mohol naučiť ako u majstra Aragakiho tak i v Číne. Boli to nasledujúce kata:
Sanchin
Sesan
Sanseru
Suparinpei (Petchurin)
Nasledujúce kata sa už nenachádzajú v Toon ryu, avšak nachádzajú sa v Goju ryu. Tu je predmetom dohadov, či tieto kata Higaonna vyučoval avšak neboli prevzaté do Toon ryu alebo či tieto kata vložil do svojho systému majster Chojun Miyagi ako výsledok jeho niekoľkých ciest po Číne. Predpokladá sa,že Higaonna mohol vyučovať nasledujúce kata z čínskeho Kempo:
Saifa
Seienchin
Shisochin
Kururunfa
Sepai
Šírenie Naha te
Majster Higaonna pokračoval vo vyučovaní čínskeho Kempo. Označenie Naha te dostalo podľa oblasti v ktorej sa vyučovalo. Nemal veľa žiakov, no jeho povesť vynikajúceho majstra k nemu v roku 1902 priviedla mladého žiaka menom Chojun Miyagi. Ten si čoskoro priviedol kamaráta menom Kenwa Mabuni. Chojun Miyagi trénoval u majstra Higaonnu až do roku 1915, kedy majster Higaonna zomrel.
Najvýznamnejší študenti
Niektorí z jeho najvýznamnejších študentov boli Kyoda Juhatsu (zakladateľ Toon ryu, štýlu ktorý sa hlási k odkazu majstra Higaonnu) , Miyagi Chojun (zakladateľ Goju ryu), Mabuni Kenwa (zakladateľ Shito ryu), Yoshimura Choki, Shimpan Shiroma či Toyama Kanken.
S najväčšou pravdepodobnosťou sa naučil Kanryo Higaonna jednu z verzií kata Sanchin už v Kumemura u svojho prvého učiteľa menom Seisho Aragaki (1840-1918) (čínskeho experta) ešte skôr ako odcestoval prvýkrát do Číny, u ktorého sa učil 3 roky. Tento variant starej shaolinskej kata pochádzal zo štýlu 18 Budhov. Niektorí majú zato, že prvý variant kata Sanchin, ktorú sa Higaonna naučil ešte na Okinave bol práve variant, ktorý vytvoril pravdepodobne Cheung Siu-shu, žiak majsterky Fang Jiniang, zakladateľky Bai He Quan.
Pôvodná forma
V tejto starej pôvodnej forme sa vykonávala dýchanie mäkko a plynulo, až neskôr sa dýchanie zmenilo v neskorších formách na tvrdé a hlboké (ibuki dýchanie). Predpokladá sa, že takúto formu tejto kata priniesol aj majster Higaonna z Číny. Bola vykonávaná mäkkšie ako dnešná Sanchin, s otvorenými rukami a bez dýchacích techník Ibuki.
Takúto Sanchin sa naučil aj Chojun Miyagi (1888-1953) od svojho učiteľa Kanryo Higaonnu (1853-1916), no dýchanie zmenil na tvrdšie a navyše zatvoril otvorené ruky do pästí. Takáto kata sa mu javila ako komplexnejšia a rozvíjala len Go aspekt (tvrdý aspekt). Pre Ju aspekt (mäkký aspekt) vytvoril majster Miyagi kata Tensho.
Majster Higaonna cvičil túto kata s otvorenými rukami tak ako sa dodnes vyučuje v štýle Uechi ryu. Až majster Miyagi zatvoril ruky v päsť, naproti tomu v Toon ryu majstra Kyoda Juhatsu (1887-1968) sa vykonáva stále vo svojej pôvodnej forme s otvorenými rukami. V súčasnosti je známych veľké množstvo verzií kata Sanchin. Nech už ide o čínske či okinavské verzie tejto kata.
Sanchin – význam čísla 3
V súčasnosti nejestvuje jasné vysvetlenie, prečo názov kata poukazuje na 3 boje či 3 konflikty. V prevažnej väčšine sa verzie kata cvičia v 3 krokoch, prípadne v 3 rôznych technikách.
3 aspekty
Pravdepodobný odkaz nato, že vlastné cvičenie má rozvíjať 3 základné aspekty a to “ducha, telo a techniku” alebo “vnútorné orgány, obeh krvi a nervový systém” či “vedomie, životnú energiu a fyzickú silu”. Stretnúť sa môžeme i s “duchom, telom a dušou”. Samozrejme nemôžeme vynechať tradičné čínske poňatie čísla 3, ktoré reprezentuje jednotu nebies, zeme a človeka.
3 boje
Čínsky odkaz na názov tejto kata môžeme nájsť v slovách Shen (duch), Shin (myseľ) a Li (telo). Tieto prvky tvoria základ celej kata : súboj medzi bojovým duchom na pozadí, roztekanou mysľou na popredí a telom, ktoré musí spojiť a harmonizovať obidva aspekty v harmonický bojový celok.
Nájdeme tu aj spojitosť s úsilím /bojom/ vynaloženým pri tomto cvičení, dostať telo pod fyzickú únavu. S únavou totiž myseľ začína strácať koncentráciu a tým sa zmenšuje aj bojový duch /odhodlanosť/. Preto Sanchin kata rozvíja disciplínu, odhodlanie, sústredenie, vytrvalosť a ďalšie mentálne vlastnosti tak potrebné u dobrých bojovníkov.
3 časti
Zamyslieť sa môžeme i nad anatomickým odkazov čísla 3. Ľudské telo môžeme rozdeliť na 3 časti: jodan, chudan a gedan. Horná časť tela jodan reprezentuje hlavu ako aj koncentráciu na samotné pocity. Chudan pásmo odkazuje na plecia, ramená, brušné a chrbtové svalstvo. Pásmo gedan reprezentuje boky a svaly nôh.
Dlhoročným úsilím svalstvo zosilnie, posilní sa koncentrácia, spevní postoj, ktorý bude priam zakorenený v zemi. Zosúladí sa dych s pohybmi a správnym dýchaním sa začne v tele rozvíjať vnútorná energia Ki/Čchi. A práve rozvoju vnútornej energie Ki sa prikladá veľký význam hlavne v Naha Te. Majster Gogen Yamaguchi (1909-1989) rozvíjal svoju vnútornú energiu pomocou kata Sanchin vykonávanej pod ľadovými vodopádmi. V súčasnosti môžeme tejto metóde prirovnať metódu ľadového muža Wima Hofa. Viacej informácií si môžete prečítať v našej recenzii knihy Co tě nezabije od autora Scotta Carneyho.
Charakteristika kata Sanchin
Pravdepodobne je to najviac nepochopená kata v celom Karate. V kata sa nachádza jediný postoj – sanchin dachi. Techniky rúk vykonávajú prevažne len blok uchi uke a gyaku cuki. V niektorých verziách sa stretneme ešte s blokom mawashi uke. Kata neobsahuje žiadny kop. Táto dýchacia kata sa vyznačuje celkom malým počtom techník. Napriek tomu tvorí neodmysliteľný základ pre väčšinu juhočínskych štýlov. Učí hlbokému bránicovému dýchaniu spojeného s napätím svalstva celého tela, typické pre vnútorné štýly, kedy regulujeme tok vzduchu vdychujúceho i vydychujúceho so striedaním svalového napätia a uvoľnenia.
Samotná kata Sanchin je neodmysliteľnou súčasťou iných kata, u ktorých tvorí prvé úvodné 3 kroky. Tieto kata majú číselné pomenovanie a spolu tvoria radu 3 (Sanchin) – 13 (Sesan) – 36 (Sanseru) – 108 (Suparinpei).
Legendárny majster Karate Choki Motobu (1870-1945) vo svojej knihe Watakushi no Karatejutsu (My Art and Skill of karate) z roku 1932 uvádza:
Navyše, Ryūkyū kenpō, alebo inak karate, bolo prenesené z Číny už v dávnych časoch. Myslím, že Sanchin, Gojūshiho, Sēsan, Sēyunchin a Sūpārinpē sú tiež často rozšírené v Číne a v súčasnosti stále existujú. Naihanchi, Passai, Chintō, Chintē, Wanshū, Rōhai a Kūsankū dnes nemožno vidieť v ich rodisku v Číne, a vyskytujú sa iba na Okinawe.
Motobu Choki
A nemýlil sa. Kata Sanchin sa v Číne cvičí dodnes v mnohých verziách.
Verzie kata Sanchin
Kata Sanchin je obsiahnutá v mnohých iných systémoch a školách najmä v Číne. Odtiaľ bolo niekoľko verzií prenesených aj na Okinavu. Sanchin kata v Uechi ryu pochádza zo starého kung fu štýlu Pangainoon ryu, ktorý obsahuje techniky tigra, draka a žeriava. Je cvičená s otvorenými rukami, tak ako sa dodnes cvičí v rôznych čínskych štýloch. Sanchin kata s otvorenými rukami cvičil a vyučoval aj majster Kanryo Higaonna. Neskôr majster Miyagi ruky uzatvoril do pästí. V súčasnosti sa Sanchin kata cvičí v Goju ryu, Uechi ryu, Shito ryu, Ryuei ryu, Isshin ryu, Kyokushinkai a Chito ryu a mnohých iných smeroch.
Sanchin kata v Goju ryu
V súčasnosti sa s trochou nadhľadu dá povedať, že každý majster má svoju vlastnú verziu Sanchin kata. Menia sa počtom krokov, otočkami, alebo počtom úderov. Napriek tomu nad všetky tieto verzie vyčnievajú dve: Higaonnova Sanchin a Miyagiho Sanchin. Niektoré štýly Goju ryu prísne rozlišujú obe verzie tejto kata a cvičia jednu alebo druhú verziu. V štýle Jundokan Goju ryu sa cvičia dokonca obidve verzie pričom verzia Chojun Miyagiho sa označuje ako Sanchin Dai Ichi a Higaonnova ako Sanchin Dai Ni. Rozdiel medzi týmito dvomi verziami spočíva najmä v otočkách vykonávaných v kata. Higaonnova verzia (podobne ako verzia z Pangainoon) vykonáva počas kata 2 otočky. Miyagiho verzia je bez otočiek (podobne ako niektoré verzie zo štýlu Bieleho žeriava).
Sanchin kata v Uechi ryu
Kanbun Uechi (完文 上地)
(5.mája 1877 – 25. novembra 1948)
Okinavský majster karate, ktorý reprezentoval školu čínskeho kempo známu pod názvom Pangainoon kempo. Neskôr túto školu pomenoval ako Uechi ryu.
Technická charakteristika :
Korene Uechi ryu nájdeme tak ako pri Goju ryu v južných provinciách Číny. Pôvod Uechi ryu nájdeme v štýle Pangai Noon Kempo, ktorý je založený na pohyboch tigra, draka a žeriava. Pre Uechi ryu je charakteristické mäkké blokovanie vychádzajúce z pohybov žeriava, nekompromisný tvrdý útok zameraný na vitálne body vychádzajúci z techniky tigra. Tieto techniky sú doplnené o charakteristické dýchanie pripisované štýlu draka. Dnes patrí Uechi Ryu medzi 4 najrozšírenejšie smery Karate na celom svete.
Kata z Pangainoon kempo:
Sanchin
Seisan
Sanseru
Kata pridané do systému dodatočne:
Kanshiwa
Sechin
Kanshu
Seryu
Kanchin
Kanbun Uechi sa narodil 5.mája 1877 v Izumi, malej dedinke na polostrove Motobu v severnej časti ostrova Okinava. Narodil sa v roľníckej rodine napriek tomu že jeho rodine patril titul Shizoku – šľachta. Karate začal študovať pod vedením Okinavčana menom Touichi „Tanmei“ (Tanmei je úctivý výraz pre starého muža). Kanbun Uechi vynikal v svojej dedine v tréningu Tode a bo.
Jeho otec podporil svojho syna v zámere vyhnúť sa vojenskej službe, ktorú si vynucovali Japonci, a vo veku 20 rokov vyslal svojho syna do Číny študovať bojové umenia. V marci 1897 odcestoval Kanbun Uechi do južnej Číny do provincie Fujian (Fukien). Tu sa stretol s Matsuda Tokusaburo, mladým mužom z Izumi (Okinava), ktorý tu navštevoval istú školu „Karate“. Tu sa Kanbun Uechi učil pod vedením majstra menom Kojo Kaho (1849-1925) a Makabe Udun. Po rozpore s jedným zo starších žiakov z tohto dojo odišiel. Dnes už nevieme aký štýl sa v tomto dojo vyučoval.
Kto bol jeho učiteľ
Vo Fuzhou, hlavnom meste provincie Fujian (Fukien) mladý Uechi stretol mnícha menom Shuu Shiwa (1874-1926) [Zhou Zihe 周子和], majstra čínskeho boxu. Majster Shuu Shiwa vyučoval údajne rodinný systém kung fu, ktorý vytvoril jeden z jeho predkov, nazývaný Pangai Noon Kempo. V súčasnosti nie je zrejmé, či išlo o taoistického mnícha alebo budhistického mnícha z kláštora Shaolin. Každopádne Kanbun Uechi sa popri kempo priučil aj liečbe bylinami, čínskemu jazyku a literatúre. S majstrom Shuu strávil niekoľko rokov (cca 8 rokov) pričom si mal Uechi už v roku 1906 (1907) otvoriť vlastné dojo. O pár rokov neskôr ho zatvoril a vo februári 1910 sa vrátil na Okinavu. Tu sa zoznámil so štvrtou dcérou Toyama Seiko menom Gozei, s ktorou sa v máji 1910 zosobášil a 26. júna 1911 sa im v Izumi narodil syn Kanei. Neskôr pribudli ešte ďalšie deti, dve dcéry, Tsuru a Kame ako aj druhý syn Kansei.
Kariéra v Japonsku
Hoci si na Okinave vyslúžil povesť rešpektovaného bojovníka rozhodol sa Uechi v januári 1921 presťahovať do Wakayama v blízkosti mesta Osaka(Japonsko). Tu sa zblížil so svojím susedom (krajanom) menom Ryuyu Tomoyose (1897-1970), ktorý za ním chodil riešiť otázky sebaobrany. Po mnohých prosbách ho začal v tajnosti učiť a až v roku 1923 si tu otvoril malé dojo. Vyučoval v tajnosti a len žiakov s odporúčaním. V roku 1932 otvoril nové dojo s názvom Pangai Noon-ryu Karate Jutsu Kenkyusho.
Keď mal jeho syn Kanei 16 rokov (1927), vycestoval za svojím otcom do Wakayamy (Japonsko), aby sa tu začal učiť Pangai Noon Karate Jutsu. Cvičením si upevnil zdravie a dokonca v apríli 1937 si otvoril vlastné dojo. V roku 1940 Kanbun Uechi premenoval systém, ktorý vyučoval na Uechi ryu Karate Jutsu.
Návrat na Okinavu
Na Okinavu sa vrátil len jeho syn Kanei spolu s Ryuko Tomoyose /syn/ v roku 1942, pričom si otvoril v meste Ginowan Hombu dojo Uechi ryu. V roku 1947 nasledoval Kanbun Uechi svojho syna a vrátil sa naspäť na Okinavu. Presťahoval sa na jeden ostrov ležiaci severozápadne od pobrežia Okinavy. Tu 25. novembra 1948 zomrel na zápal obličiek vo veku 71 rokov. Jeho najvýznamnejšími žiakmi boli Uechi Kanei, Ryuyu Tomoyose, Akamine Kayei, Sakiyama Shuei, Uehara Saburo a Shimabukuro Natsukichi.
Zakladateľ Uechi ryu Kanbun Uechi povedal: “Všetko je Sanchin”. Myslel tým, že Sanchin kata je zdravie, boj, meditácia a dýchanie. Preto mnohé dojo hlásia : “Tréning sa začína i končí u Sanchin”.
Sanchin kata je z ôsmich kata systému Uechi ryu považovaná za základ systému, spojovací článok medzi ostatnými kata a pohybmi Uechi ryu. Všetky Uechi ryu kata sú postavené na základoch kata Sanchin. Ak má študent pochybnosti či nejaký pohyb vykonáva správne, môže sa vrátiť späť k Sanchin a overiť si to u Sanchin. Ramená a lakte musia byť v náležitom postavení a ruky v náležitej výške. Všetky bloky a údery sú len obmenou pohybov z kata Sanchin.
Tvrdosť príde ako posledná a je použitá len na krátky okamih tak ako sa hovorí v starom porekadle : Sila na začiatku potlačí silu na konci”. To znamená, že cvičenec sa musí učiť byť uvoľnený až do toho krátkeho okamžiku nárazu, nikdy nenapínať svaly pred alebo po. Ak svoju Sanchin rozviniete na všetkých troch úrovniach, ste na ceste k osvojeniu si tejto kata. Osvojiť si tento koncept zaberie bežne niekoľko rokov. Všetky pohyby v Uechi ryu vyvierajú zo Sanchin a preto je Sanchin považovaná za “zárodočnú” kata alebo majstrovskú kata, ktorá učí základom celého systému. Iný názov pre Sanchin je “mitsu ga hitotsu” čo znamená “3 veci pohybujúce sa spolu, spojené v jeden pohyb”. Tento koncept musí byť nepretržite uvádzaný do praxe. Hádam aj preto sa kata Sanchin vyžaduje v Uechi ryu pri skúškach na každý technický stupeň, počínajúc 7. kyu (biely opasok so žltými koncami).
Kata bojovníkov
V minulosti sa táto kata nevyučovala u mládeže do 13 rokov. I keď na druhú stranu musíme pripustiť, že väčšina okinavských majstrov Tode/Karate sa začala učiť bojové umenia práve vo veku 13 rokov. A výuka začínala práve kata Sanchin, ktorá sa prevažne cvičila s rôznym cvičebným náradím ako napr. nigiri game /hlinené krčahy/ alebo kamenné bloky. Úlohou takéhoto tréningu bolo spevniť svaly a šľachy a pripraviť ho na ďalší náročnejší tréning. Neskôr bol dôraz kladený aj na hlboké bránicové dýchanie, ktoré poznáme i dnes.
Sanchin kata je údajne len jednou z desiatich Chien alebo foriem napätia, ktoré vytvárajú vnútornú energiu “Chi Kung” a vonkajšie železné telo “Ti Po Sha”. Úlohou tejto kata je prebudiť túto energiu v oblasti Tanden, ktorá sa považuje za centrum energie, ovládnuť a uvoľniť ju, čím sa dosiahne najvyšší stupeň spojenia vonkajšej /fyzickej/ a vnútornej /Ki/ sily jednotlivca.
A práve hlboké bránicové dýchanie spojené s neustálym napätím celého tela rozvíjajúcim vnútornú energiu môže telu aj ublížiť. Kumulácia vnútornej energie v niektorých orgánoch môže spôsobiť zdravotné problémy. Napriek tomu sa môžeme stretnúť s názorom, že pri správne vykonávanej technike dýchania – podobné dýchaniu v Hatha Yoge – nevzniká neprimerané napätie poškodzujúce vnútorné orgány. O tomto aspekte vedel určite aj majster Gogen Yamaguchi, ktorý spojil kata Sanchin s kata Tensho v jednu kata. Vnútornú energiu nahromadenú počas cvičenia Snachin kata rozviedla pomocou mäkkého dýchania a vláčnych pohybov kata Tensho. Tým sa spojil tvrdý a mäkký aspekt v Goju ryu.
V mnohých verziách Sanchin kata sa stretneme s dýchaním zložených s krátkych či dlhých nádychov a výdychov, ktoré sa medzi sebou počas celej kata kombinujú v závislosti na vykonávajúcom pohybe. Dýchanie sa bude líšiť od majstra k majstrovi.
Nakoľko je kata Sanchin praktikovaná ako dychové cvičenie nepoužíva sa pri nácviku tejto Kata klasické počítanie. Kata plynie v jednom plynulom pohybe. Nižšie opasky sa učia dýchacie tempo Kata pozorovaním starších cvičencov a načúvaním ich dýchaniu.
Kata pre zdravie
Hanshi Meitoku Yagi (Meibukan Goju ryu) verí, že tréning kata Sanchin by mal prebiehať najmenej 3krát denne. Prvýkrát by mala byť kata Sanchin vykonávaná ako rozcvička s nepočuteľným dýchaním. Po druhý raz by dýchanie malo prebiehať normálne a vykonávať by sa malo aj náležité napätie (dynamickým napätím). Posledný krát sa už vykonáva aj Ibuki dýchanie so správnym napätím (dynamickým napätím).
Zdravotný význam správne vykonávanej Sanchin kata vyzdvihuje aj zakladateľ Isshin ryu a žiak Chojuna Miyagiho, Tatsuo Shimabukuro.
Stojaci ZEN
Tréning každej kata je bez hraníc. Môžeme povedať, že u Sanchin kata to platí dvojnásobne. Cvičením kata sa naša pozornosť zameriava dovnútra tak hlboko, že vnútorný zmätok sa postupne rozloží až zanikne. Pri regulácii vzduchu do tela a z tela von a pri synchronizácii so svalovým napätím a uvoľnením, sa kata stáva mocným nástrojom nahliadnutia dovnútra, pri ktorom vonkajšie pohyby a vnútorné myslenie splývajú v jedno. Vonkajší a vnútorný zmätok zmiznú preč, už viacej neznepokojujú, sú ako vzdialený zvuk búrky. Pozvoľna sa oslobodíme od životnej všednosti a odlúčenie od ilúzie sa stáva jasnejšie. Takto vykonávaná Sanchin kata reprezentuje jednu z foriem “pohybového /stojaceho/ Zenu”.
Typická technika a bunkai kata Sanchin
Sanchin kata nám neprináša klasické bojové aplikácie (aspoň čo sa týka Goju/Shito verzie) a aplikácie v Sanchin sa menia od majstra k majstrovi. No dá sa povedať, že cvičenie aplikácií obsahuje techniky blokovania, uchopenia, krútenia kĺbov, hodov a úderov na rôzne vitálne body (najmä v Uechi ryu verzii).
V závere kata jednou z techník, ktoré narušia monotónnosť pohybov je obomi rukami súčasne vykonávaný vpich špičkami prstov. Pred touto technikou sa vykonáva obojručné pritiahnutie súpera. Vpich smeruje nad opasok súpera a tak sa môže pozdávať, že sa cvičenec snaží vnoriť špičky prstov čo najhlbšie do brušnej dutiny. Tu si treba všimnúť aj malý detail a tým je rotácia dlaní tesne pred dokončením techniky. Ak pripustíte, že to nie sú špičky prstov, ale kĺb palca, ktorý atakuje súperove slabiny, poodhalí sa vám skutočný význam tohto pohybu. Kĺb palca nazývaný železná kosť je jedným zo 6 shaolinských rúk, ktorými sa útočí na vitálne body súpera. V tomto prípade ide o vitálny bod LV-13 (13. bod na dráhe pečene).
Kyusho v kata Sanchin
Vedeli ste, že na každej strane hrudníka sa nachádza 12 rebier, ktoré sa vpredu upínajú na hrudnú kosť a vzadu na hrudné stavce? Avšak posledné 2 rebrá sa vpredu neupínajú, majú konce voľne uložené v svalovine a označujeme ich ako voľné rebrá. Pod každým rebrom prebieha nerv, ktorý je možné atakovať vhodnou technikou. Ak pri útoku na voľné rebrá použime dostatočnú silu, príde k ich zlomeniu a možnému poškodeniu vnútorných orgánov. V časoch bez chirurgov, predstavovali tieto údery smrť človeka.
LV-13
dráha pečene
Poloha: na špičke voľného 11. rebra
Cieľ: n.intercostalis – 11. medzirebrový nerv
Aktivácia
Úder: treba viesť pod 45 uhlom ostrou časťou tela (lakeť)
Reakcia: oslabenie zasiahnutej polovice tela, silná bolesť, nevoľnosť, oslabenie nohy súpera
Obsah webových stránok www.spiritofthekata.com, ako aj ich jednotlivé prvky (logo, grafika, webdesign, texty) sú právne chránené zákonmi SR. Akékoľvek použitie obsahu alebo prvku webových stránok www.spiritofthekata.com, spočívajúce v kopírovaní, či napodobňovaní, bez predchádzajúceho výslovného súhlasu autora stránok je neoprávnené a porušujúce autorské práva podľa Zákona č. 185/2015 Z. z. (Autorský zákon). Jednotlivé prvky nemožno použiť na komerčné alebo nekomerčné účely bezplatne a bez predchádzajúceho súhlasu. Ak by ste radi použili niektoré materiály zo stránok www.spiritofthekata.com na svojich webových stránkach (knihe, …), skôr než použijete Ctrl+C a Ctrl+V, prečítajte si čo všetko považujeme za predmet autorského zákona a zoznámte sa s našim cenníkom. Prosíme kontaktujte nás, aby ste sa ubezpečili, že nekonáte neeticky a neporušujete zákon.
Použitá literatúra
www.geocities.com/Tokyo/Pagoda/6511/sanchin.html
www.geocities.com/irek65/kata.html
www.matayoshi-kobudo.de
www.naha-te.com
www.gojuryu.net
www.isshinryu.com
www.zenshorindo.com
www.kyokushinkai.de
www.kenju-ryu.de
Okinawa Prefectural Government (2003) : www.wonder-okinawa.jp
http://users.adelphia.net/~axxmann/aboutuechi.html
www.student.virginia.edu/~uechi/sanchin.html
https://the-martial-way.com/sanchin-three-battles-of-kyokushin-karate/ [prístup 10.2.2021]
MOTOBU Choki: My Art and Skill of karate. 1932. Preložil Andreas Quast a Motobu Naoki. 2020. Vydavateľ Andreas Quast, Baden-Wurttemberg, Germany. Kindle edition. 184 strán. ASIN: B0847CWTWJ.
One Response
poučný článok