青柳

Pomenovanie kata

Aoyanagi, Aoyagi, Seiryu.

Čínske znaky názvu kata Seiryu 色綠柳 (číta sa ako Se Lu Liu) možno preložiť ako „Zelená vŕba“. Japonský názov Aoyanagi zapísaný znakmi 青い柳 sa doslovne prekladá ako „Modrá vŕba“. Avšak tieto farby možno vnímať zameniteľne a tak sa názov kata ustálil ako Aoyagi vo význame „Zelená vŕba“.

Legenda o vzniku kata Aoyagi

K vzniku tejto kata sa viaže príbeh, ktorý dal vzniknúť minimálne samotnému názvu tejto kata.
Údajne bol v roku 1915 Kenwa Mabuni (1889-1952) vyslaný jeho inštruktorom, ktorým nebol v tom čase nikto iný ako Yasutsune  Itosu (1831-1916), na musha-shugyo. Plavba trvala niekoľko dní a bolo potrebné aby počas plavby neustále vesloval. Jedného večera pristál u brehu a rozložil si tábor. Počas noci ho ale napadla celkom početná skupina darebákov. Mabuni sa počas incidentu rýchlo zbavil vodcu skupiny, pričom zvyšok bandy sa rýchlo rozpŕchol. Keďže Mabuni očakával návrat tejto bandy začal si hľadať úkryt. Ten našiel hlbšie vo vnútrozemí v skupine kríkov. Počas noci sa naozaj skupina banditov vrátila, ale už dobre ozbrojená. Mabuniho ale nenašli, ten bol bezpečne ukrytý medzi vŕbami.

Niektoré legendy ešte dodávajú, že Mabuni zlikvidoval túto bandu jedného po druhom bez toho aby ho vôbec našli. Iné legendy zasa hovoria, že v úkryte zostal až do rána. Ale na tom predsa nezáleží. Dôležité je, že následne v rokoch 1915-1935 vznikla kata nesúca názov „Zelená vŕba“.

Pôvod kata Aoyagi

Nemožno ani vylúčiť, že na vzniku tejto kata sa podieľali majstri Morihei Ueshiba (1883-1969) , Yasuhiro Konishi (1893-1983), Hironori Otsuka (1892-1982) a Kenwa Mabuni (1889-1952), ktorí okolo roku 1935 trénovali spolu takmer denne. V tomto čase boli japonské úrady kontrolované armádou a preto to bol práve japonský generál, ktorý kontaktoval majstra Konishi za účelom vytvorenia sebaobranných techník vhodných pre ženy. Ten kontaktoval majstra Mabuni aby mu pomohol vytvoriť štandardnú metódu, ktorá by pomohla študentom zapamätávať si dané techniky. A tak údajne v roku 1935 vznikla kata Seiryu. Po jej vzniku bola kata predstavená majstrovi Ueshiba, ktorý kata schválil, ale urobil v nej malé zmeny. Zmeny vyplynuli z pohlavia pre ktoré táto kata bola určená a potreby chránenia niektorých citlivých oblastí u žien. Taktiež zohľadnil súčasný odev a obuv u žien, ktorými bolo kimono a geta /sandále/.

Na stránkach prezentujúcich Japan Karate-do Ryobu-Kai sa dočítate, že v rokoch 1927-28 sensei Kenwa Mabuni býval v dome sensei Konishiho. Okolo roku 1935, Konishi Sensei (1893-1983) vytvoril ďalšiu kata – Seiryu. Počas tohto obdobia, Konishi Sensei , Mabuni Sensei, and Ohtsuka Sensei trénovali spolu takmer denne. V tomto čase vytvoril Konishi Sensei kata Seiryu spojením základov oboch Shito ryu a Ryobu-Kai. Pred dokončením kata sa o ňu podelil s Ueshiba Sensei a Mabuni Sensei.

Technická charakteristika

Údajne Kenwa Mabuni predstavil túto kata ako „ženskú kata“, ktorá bola vytvorená pre študentky dievčenských škôl. Zámerom kata bolo ponúknuť sebaobranné techniky vhodné pre ženy. 

Kata je založená na princípoch boja proti jednému útočníkovi. Kata Seiryu spája podstatu Aikido, Shito ryu, Shindo Jinen Ryu Karate Jitsu a Wado ryu, bojových umení podieľajúcich sa na jej vzniku. Je to harmonická a mäkká kata bez tvrdých techník a úderov, ktorá využíva v aplikáciách predovšetkým silu súpera. Celkovo pôsobí táto kata ľahko a elegantne.

Tým z vás, ktorí cvičia Goju ryu bude začiatok kata pravdepodobne pripomínať pasáže z kata Seipai a Seienchin. V kata nájdeme množstvo postojov, z ktorých sa najčastejšie vyskytujú shiko dachi a zenkutsu dachi. Z blokov tu nájdeme nagashi uke a na záver kata štyri krát za sebou vykonávaný kryt age uke.

V súčasnosti sa kata Seiryu cvičí v Shito ryu, Japan Karate-Do Ryobu-Kai a Shindo Jinen ryu Karate-do.

Použitá literatúra

www.dhammika-karatedo.com/Founder/YasuhiroKonishi.htm
www.jinmukan.com/karate/seiryu.shtml
https://www.jkr.com/