Karate kata Chikan
Chikan patrí málo známe a donedávna utajované zostavy štýlu Kojo ryu. Spolu s ďalšími kata obsahujú kamae pozície zvierat z čínskeho zverokruhu.
地巻
Pomenovanie kata
Chikan, Chikan-ken.
Názov kata je založený na čítaní japonských znakov je „Päsť zeme“.
Pôvod kata
Autor tejto kata je neznámy, avšak predpokladá sa, že je to niekto z rodiny Kojo. V tomto rodinnom štýle Kojo ryu (湖城流) boli všetky zostavy dlho utajované a vo všeobecnosti patria medzi málo známe kata. Kata Chikan je jednou zo 6 jedinečných kata vyučovaných v rodinnom štýle Kojo ryu, ktoré sú úplne odlišné a nepodobajú sa na žiadne iné kata cvičené v okinavskom Karate. Kata obsahujú pozície zvierat z čínskeho zverokruhu a sú cvičené prevažne otvorenými rukami. Ďalšie kata, ktoré reprezentujú zvieracie postoje sú to aj kata Tenkan a Kukan. Tieto pozície majú konkrétne bojové využitie a uplatnenie v boji na blízku vzdialenosť.
Kojo ryu
Príbeh tohto úžasného bojového umenia rodiny Kogusuku ( taktiež označovanej aj ako Kojo či Cai) z Kumemura nie je veľmi známy. Aj keď záznamy o minulých udalostiach boli počas 2. Svetovej vojny zničené, podarilo sa poskladať históriu tohto rodinného štýlu.
Samotná rodina Kojo sa pokladá za potomkov 36 čínskych rodín, ktoré prišli v 1393 na pokyn cisára z Číny na Okinavu.
V 1665 odišiel Kogushiku Shinpo na príkaz svojho otca študovať bojové umenia do Číny. Tie študoval priamo na cisárskom dvore. Neskôr získal súhlas ich vyučovať a tak po svojom návrate na Okinavu odovzdával bojové techniky v rodinnom kruhu.
V 18. storočí sformoval Kojo Shinpo rodinný štýl založený na čínskom Kenpo a Tode. Peichin Kojo pracoval ako šéf ochrany na hrade Shuri a bol známy svojou zručnosťou v bojových umeniach. Druhá generácia, ktorú reprezentoval Kojo Sai Shoei (1816-1906) obohatila štýl o boj so zbraňami. Zástupca tretej generácie, Kojo Ise (1832-1891), odišiel študovať bojové umenia do Číny, kde študoval priamo u majstra Iwah. Na Okinavu sa vrátil ako Meijin (veľmajster). Kojo Taitei (1837-1917) taktiež študoval bojové umenia vo Fučou (Fuzhou) a bol dôverným priateľom Higashiona Kanryo. Zástupca štvrtej generácie, Kojo Kaho (1849-1925), odišiel taktiež do Číny, kde v roku 1874 v provincii Fučou(Fuzhou) založil ako cudzinec vlastné dojo. Je pravdepodobné, že v tomto dojo cvičili budúci okinavskí majstri na svojich pobytoch v Číne. Bojové umenie rodiny Kojo bolo odovzdávané zväčša len v rodinnej línii a dodnes nie je veľmi známe.
V rámci Kojo ryu bolo vyučovaných 6 kata, ktoré boli
odovzdávané iba v rodinnom kruhu. Tieto rodinné kata sú úplne jedinečné a nepodobajú sa na žiadne iné kata cvičené v okinavskom Karate. Kata obsahujú pozície zvierat z čínskeho zverokruhu a sú cvičené prevažne otvorenými rukami.
Kojo ryu kata
Tenkan
Kukan
Chikan
Hakko
Hakuryu
Hakkaku
Kojo ryu je výnimočný bojový štýl, ktorý obsahuje ako techniky prázdnych rúk tak aj techniky boja so zbraňami. Tento štýl je bohatý na atemi-waza (techniky úderov na citlivé miesta), shime-waza (škrtiace techniky) a nage-waza (techniky hodov) pochádzajúce zo skúseností, ktoré v priebehu času dozreli v rôznych systémoch. Udávajú sa systémy a štýly ako sú čínske Xingyi-quan, Luohan-quan, Hakutsuru-ken, okinavské Uchina-di a dokonca aj japonské Jujutsu.
Použitá literatúra
https://www.karatedomagazine.com/2018/12/14/kojo-ryu-karate
Sells, John : The Kojo Family. Unante. Prevzaté a publikované na www.kojosho.com/spring2003/page1.html [prístup 17.8.2015]
McCarthy, P.:Bubiši – Bible Karate. Bratislava : CAD Press, 2005. 284 s. ISBN 80-88969-26-3.
McKenna, Mario : Kojo ryu. Dostupné na http://www.kowakan.com/tag/hayashi-shingo/ [prístup 19.8.2015]
http://www.shinkitaikarate.ca/Scona/Glossary/H/hakutsuru%20gamae/hakutsuru%20gamae.html [prístup 19.8.2015]
https://www.mariomckenna.com/books-on-kojo-ryu-part-4/
http://www.kojoryu.info/
