天地

Pomenovanie kata

Tenchi.
Uvedené japonské znaky názvu tejto kata možno preložiť ako „Nebo a zem“. Názov pre kata Tenchi je odvodený z prvého riadku básne v Bubishi Hakku Kempo, kde stojí : „Jinshin wa Tenchi ni onaji“, čo možno preložiť „Myseľ v jednote s nebom a zemou“.

Pôvod kata Tenchi

Autor tejto kata je Hanshi Meitoku Yagi (1912-2003), ktorý ju vytvoril v roku 1974. Majster Yagi bol žiakom zakladateľa Goju ryu, Chojun Miyagiho (1888-1953).

Technická charakteristika

Kata Tenchi bola vytvorená ako Fukyu I a Fukyu II. Fukyu I ako „Ten“ a Fukyu II ako „Chi“. Táto kata je pozoruhodná tým, že je vytvorená ako „zrkadlová kata“ pre dvoch cvičencov. Techniky vo Fukyu I korešpondujú s technikami vo Fukyu II, ktorú dnes reprezentuje Chi no kata.

Napriek tomu, že v tejto zostave môžeme vypozorovať množstvo techník z repertoáru Goju ryu, nepredstavuje kata Tenchi v žiadnom prípade plagiát zozbieraných techník. Naopak principiálne obmieňa techniky obsiahnuté v iných Goju kata. Niektoré techniky pochádzajú zo Shuri te kata a tak tu môžeme vypozorovať techniky podobné technikám z kata Seipai, Seienchin, Shisochin či Suparinpei, ktoré rozvíjajú či dopĺňajú koncept z pôvodných kata.

Z postojov sa v kata nachádzajú kokutsu dachi, sanchin dachi, shiko dachi a zenkutsu dachi, v ktorých sa vykonávajú bloky ako shuto uke, kake uke či morote age uke. Z techník úderov kata obsahuje morote soko cuki, shuto uchi či morote shuto uchi. V kata sa nachádza jediný kop, ktorým je mae geri. Kata sa končí záverečným blokom yama uke v neko ashi dachi. V kata sa striedajú vysoké postoje, v ktorých sa prevažne vykonávajú bloky, s postojmi nízkymi, v ktorých sa prevažne vykonávajú protiútoky.

V súčasnosti sa kata Tenchi cvičí iba v štýle Meibukan Goju ryu.

Použitá literatúra

www.eastcoast.co.za/buddy/ jundokankata.html
https://en.wikipedia.org/wiki/Meibukan
https://www.imgka.com/kata/