一百零八
一百零八歩
Karate kata Suparinpei
Kata Suparinpei predstavuje najdlhšiu a súčasne vrcholnú formu v systéme školy Naha te majstra Kanryo Higaonnu. Kata Suparinpei uzatvára mini systém pozostávajúci z kata Sanchin – Sesan – Sanseru – Suparinpei. Osvojenie si bunkai tejto kata logicky vyžaduje zvládnutie predchádzajúcich kata.
Pomenovanie kata
Yi Ba Ling Ba, Ippyakureihachi (108), Suparinpei.
Uvedené čínske znaky názvu tejto kata možno preložiť ako číslo “108”. V Goju ryu sa názov tejto kata prekladá ako “108 rúk”. Môžeme sa stretnúť ešte s názvami ako Peichurin, Beichurin, či v Japonsku aj Hyakuhachiho. V jednej z prvých publikácií o karate Rentan Goshin Karate-jutsu z roku 1925, autor Gichin Funakoshi udáva názov tejto kata ako Ippyakureihachi (108). Názov kata je pravdepodobne ovplyvnený budhizmom. Číslo “108”, ktoré názov predstavuje, zohráva totiž v budhistickej terminológii nezastupiteľnú úlohu.
Pôvod kata Suparinpei
Autor ani pôvod tejto kata nie je už známy. Podľa historika Patricka McCarthyho, predvádzal 24. marca 1867 pechin Tomura kata Pechurrin či Suparinpei pri príležitosti spomienky návštevy sapposhi Xhao Xin vo východnej záhrade hradu Shuri. To by znamenalo, že kata Pechurrin či Suparinpei sa vyučovala na Okinave ešte pred odchodom Kanrya Higaonnu do Číny.
Legendárny majster Karate Choki Motobu (1870-1945) vo svojej knihe Watakushi no Karatejutsu (My Art and Skill of karate) z roku 1932 uvádza:
Navyše, Ryūkyū kenpō, alebo inak karate, bolo prenesené z Číny už v dávnych časoch. Myslím, že Sanchin, Gojūshiho, Sēsan, Sēyunchin a Sūpārinpē sú tiež často rozšírené v Číne a v súčasnosti stále existujú. Naihanchi, Passai, Chintō, Chintē, Wanshū, Rōhai a Kūsankū dnes nemožno vidieť v ich rodisku v Číne, a vyskytujú sa iba na Okinawe.
Motobu Choki
Pecchurin či Suparinpei?
Túto kata mal vyučovať majster Aragaki Seisho (1840-1918), ktorý ovládal box Mníchovej pästi. Ten ju pravdepodobne odovzdal aj na svojho žiaka menom Kanryo Higaonna (1853-1916). V roku 1870 odcestoval Aragaki do Číny (Peking) pričom pravdepodobne podnietil Higaonnu, aby vycestoval do Číny (Fuzhou) študovať čínske kung fu u majsta Kojo. Po návrate z Číny vyučoval Higaonna niekoľko kata, ktoré odovzdal na svojich žiakov menom Chojun Miyagi a Kenwa Mabuni. Tí preniesli tieto kata ako aj kata Pechurrin či Suparinpei do svojich štýlov Goju ryu a Shito ryu.
Motobu Naoki k výslovnosti tejto kata udáva, že Miki Jisaburō a jeho kolegovia navštívili v lete 1929 Okinawu a pri tejto príležitosti vykonali interview s Chojun Miyagim. V tej dobe majster Miyagi zapísal 108 v kanji znakoch a vyslovil to ako Pecchurin. Yoshimura Chogi, ktorý bol taktiež žiakom majstra Kanryo Higaonnu taktiež vyslovoval názov tejto kata ako Pecchurin.
Je zrejmé, že neskôr sa začal používať názov Suparinpei.
Verzie kata Suparinpei známe z dnešných čias pochádzajú pravdepodobne zo štýlu Mníchovej pästi alebo zo štýlu 18 Budhov. Každopádne obsahujú techniky typické aj pre štýl tigra. Môžeme sa stretnúť aj s názormi, že kata obsahuje popri technikách tigra a žeriava aj techniky draka. Techniky obsiahnuté v tejto kata môžeme nájsť aj v knihe Bubishi, ktorá predstavuje jeden z najstarších zachovaných manuálov o histórii bojových umení. Kata Suparinpei sa rozvíjala na Okinave ako súčasť Naha-te.
Číslo 108
Číslo 108 má pôvod v Budhizme a predstavuje 108 hriechov človeka. A preto vždy na čínsky Nový rok zvonia kláštorné zvony v budhistických kláštoroch o polnoci presne 108 krát aby “zahnali zlých duchov”. Číslo 108 sa dá rozložiť na 3×36 /3x6x6/. Číslo 36 bolo objasnené už pri kata Sanseru. Číslovka 3 predstavuje minulosť, prítomnosť a budúcnosť.
Názov kata mohol vzniknúť aj podľa čínskej legendy, ktorá hovorí, že okolo roku 1600 bojovala v Číne skupina bojovníkov proti utlačovateľom, pričom bohatým brali a chudobným dávali. Ich počet bol práve 108. Nakoniec bola táto skupina rozprášená, ale ľudia nezabudli a pomenovali po nich kata, ktorá má v názve najväčší počet variácií techník alebo krokov.
Tradičná čínska medicína pozná vyše 700 dutín (akupunktúrnych bodov). Čínsky odborníci na bojové umenia našli počas svojich výskumov 108 dutín, ktoré možno napadnúť. Použitie sily voči jednej z týchto z týchto 108 dutín môže vyvolať bolesť, strnulosť niektorej časti tela, poškodenie vnútorného orgánu, bezvedomie alebo dokonca smrť. Práve 36 z týchto dutín sú dutinami smrti. Ostatných 72 dutín sa neradí medzi dutiny smrti, ale úder na tieto dutiny môže spôsobiť strnulosť alebo bezvedomie, pokiaľ je správne miesto zasiahnuté v správny čas.
Verzie
Pôvodne údajne existovali v Číne 3 verzie tejto kata : Dai, Chu a Sho. Oficiálna webová stránka Okinavy zaoberajúca sa aj v nemalej miere tradičným Karate stavia kata Suparinpe, známu tiež ako Pecchurin, za najdlhšiu kata v systéme Goju ryu. Zároveň uvádza, že kata pozostávala z troch častí : Jo (vrcholnej), Chu (strednej) a Ge (nižšej). Dnešnú verziu kata Suparinpe na týchto stránkach pokladajú za Jo (vrcholnú) verziu. V súčasnosti sa kata Suparinpei cvičí len v Goju ryu a Shito ryu.
Zmienka o kata Suparinpei bola zachytená v knihe z roku 1938 autora menom Itoman Seijin. Kniha nesie názov „Karate (Toudi) jutsu no Kenkyu” (唐手術の研究) čo v preklade znamená Výskum techník Karate (Toudi). V tejto knihe autor okrem iného udáva zoznam 42 kata cvičených na Okinave. V tomto vzácnom zozname uvádza kata Suparinpei vo verziách Suparinpei Dai & Sho 一百零八歩 大 小. Zápis kata obsahuje príponu 歩 (ho), takže preklad názvu znie “108 krokov”. Zoznam obsahuje aj mnohé v súčasnosti stratené kata ako Niwon, Unuibu, Nuichue, Juumu, Kokan, Channan, Chinpe či Pichurin. Všetky tieto kata sú v knihe zapísané písmom katakana, čo znamená, že v tej dobe nebol známy význam názvov týchto kata. Zaujímavosťou je, že Itoman Seijin popri Suparinpei dai a sho uvádza aj kata Pichurin ピッチュウリン, ktorú mnohí historici stotožňujú s kata Suparinpei.
Suparinpei v Uechi ryu
Zakladateľ Uechi ryu, Kanbun Uechi (1877-1948), si počas svojho štúdia vo Fuchanshinskom Shaolinskom kláštore osvojil tri kata : Sanchin, Seisan(13) a Sanseru(36). Výučba tu prebiehala v 36 komnatách podľa ktorých dostali jednotlivé kata svoje mená. Majster Uechi referuje aj o kata Suparimpe (108), ktorá mala údajne 108 pohybov. Môžeme sa už len domnievať, či adept musel prejsť výučbou v 36-tich komnatách trikrát dokola aby sa stretol so Suparimpe, alebo si osvojil techniky nevyhnutné pre dokonalé osvojenie si tejto kata. Dnes už nevieme či táto kata patrila do systému rodiny Shuu. Majster Uechi často vyjadril ľútosť nad tým, že nezostal v Číne dosť dlho nato, aby si osvojil túto kata. Podľa neho je potrebných 39 rokov aby si človek osvojil túto kata. V súčasnosti sa táto kata v Uechi ryu nevyučuje.
Napriek tomu, že sa kata Suparinpei v Uechi ryu nevyučuje usilujú sa niektorí bádatelia dohľadať v Číne verziu tejto kata, ktorú videl Kanbun Uechi (1877-1948) počas svojho pobytu v Číne. Preto sa na stránkach www.uechi-ryu.com objavil popis verzie kata Suparinpei, ktorý technicky zapadá do Uechi ryu. Pod týmto objavom sa podpísal Simon Lailey, ktorý túto verziu popisuje ako Fuzhou Suparinpei (108 krokov).
Charakteristika kata Suparinpei
Suparinpei možno označiť za najnáročnejšiu a najdlhšiu kata v Goju ryu. Jej správne prevedenie si vyžaduje zvládnutie bránicového dýchania, pokročilú prácu bokov, plynulé striedanie tvrdých a mäkkých techník ako aj súčasné vykonanie techník obomi rukami. Prirodzeným spôsobom nadväzuje na kata Sanchin, Sesan a Sanseru.
Techniky v kata sú vykonávané do všetkých štyroch smeroch, sú často vykonávané otvorenými rukami. Najčastejšou technikou je asi morote teisho cuki (vyobrazená aj v Bubishi), ktorá v tejto kata môže predstavovať ako úder obomi rukami tak aj hod. Tempo kata je rytmické, pričom sa tu strieda pomalý a rýchly rytmus vykonávania techník. Táto dlhá kata obsahuje taktiež divácky atraktívny kop mae tobi geri. V samotnom závere kata sa vykonáva technika modlivky, ktorú môžeme nájsť napr. aj v kata Sanseru.
Jedinečnosť tejto kata zdôraznil aj Kenwa Mabuni (1889-1952), keď v úvode svoje publikácie Seipai no Kenkyu zameranej ako inak na kata Seipai (Sepai), publikoval niekoľko svojich fotografií dokumentujúcich kata Suparinpei. Jednu z týchto fotografií publikoval dokonca na obálke tejto knihy !
Typická technika a bunkai kata Suparinpei
Kata Suparinpei bezpečne poznáte podľa techniky mawashi uke morote teisho cuki, ktorá sa v kata vykonáva v prvej tretine kata celkovo 11 krát. Tieto techniky môžu predstavovať ako bloky a údery na vitálne body, tak aj zachytenie súperových rúk a vykonanie hodovej techniky.
Druhou technikou podľa ktorej rozoznáte kata Suparinpei je pozícia modlivky v závere kata. Táto nezvyčajná pozícia predstavuje páku na súperove rameno a následnú techniku, ktorou môže byť škrtenie, úder na vitálny bod alebo aj lámanie hrdla.
Kyusho v kata Suparinpei
Vedeli ste, že predná časť tváre je asi najčastejší cieľ spontánneho útoku? Tvár je často veľmi dobre dostupná a anatomické štruktúry nie sú prekryté vrstvami odevu ako u iných častí tela.
CV-24
dráha predná stredná bod č.24
Poloha: medzi spodnou perou a bradou
Cieľ: n. mentalis – vetve mentálneho nervu
Aktivácia
Tlak: otvorí sánku, oslabí telo a krk
Trenie: už menšie rýchlejšie trenie môže vyvolať stratu vedomia
Úder: smerovaný dolu
Účinky: oslabenie tela, otvorenie čeľuste, bezvedomie, strata motorických funkcií, nevoľnosť, zníženie krv. tlaku
Širší význam čísla 108
V hinduizme a budhizme sa číslo 108 považuje za posvätné. Symbolizuje dokonalosť, harmóniu a jednotu. Číslo 108 sa často vyskytuje v hinduistických a budistických rituáloch a symboloch. Napríklad v hinduizme sa 108 pozdravov slnku považuje za posvätný rituál. V budhizme sa 108 modlitebných korálikov používa na počítanie opakovaní mantry.
Vzdialenosť medzi Zemou a Slnkom je približne 108 krát priemer Slnka. To znamená, že vzdialenosť medzi Zemou a Slnkom je 108 krát väčšia ako priemer Slnka. Táto súvislosť sa využíva v astronómii na výpočty vzdialeností medzi planétami a hviezdami.
Priemerná vzdialenosť medzi Mesiacom a Zemou je približne 108 krát väčšia ako priemer Mesiaca. To znamená, že vzdialenosť medzi Mesiacom a Zemou je 108 krát väčšia ako priemer samotného Mesiaca. Táto súvislosť sa využíva v astronómii na výpočty vzdialeností medzi planétami a hviezdami.
Upozornenie o ochrane autorských práv
Obsah webových stránok www.spiritofthekata.com, ako aj ich jednotlivé prvky (logo, grafika, webdesign, texty) sú právne chránené zákonmi SR. Akékoľvek použitie obsahu alebo prvku webových stránok www.spiritofthekata.com, spočívajúce v kopírovaní, či napodobňovaní, bez predchádzajúceho výslovného súhlasu autora stránok je neoprávnené a porušujúce autorské práva podľa Zákona č. 185/2015 Z. z. (Autorský zákon). Jednotlivé prvky nemožno použiť na komerčné alebo nekomerčné účely bezplatne a bez predchádzajúceho súhlasu. Ak by ste radi použili niektoré materiály zo stránok www.spiritofthekata.com na svojich webových stránkach (knihe, …), skôr než použijete Ctrl+C a Ctrl+V, prečítajte si čo všetko považujeme za predmet autorského zákona a zoznámte sa s našim cenníkom. Prosíme kontaktujte nás, aby ste sa ubezpečili, že nekonáte neeticky a neporušujete zákon.
Použitá literatúra
MABUNI, K.: Seipai no Kenkyu. Karate Kenkyusha : Kyobukan, 1934. 176 s.
McCarthy, P.:Bubiši – Bible Karate. Bratislava : CAD Press, 2005. 284 s. ISBN 80-88969-26-3.
McKENNA, Mario: Itoman Seijin. [online]. 22.02.2010. [cit. 2011-10-15]. Dostupné na internete http://www.kowakan.com/?p=23038s
www.eastcoast.co.za/buddy/ jundokankata.html
www.freespace.virgin.net/mike.clark/sodokan11.htm
www.ogrkk.com/kata.htm
www.goju-ryu.info/kata/
www.shaolinunion.com/shaolinunion/kungfu_and_okinawa_karate
MOTOBU Choki: My Art and Skill of karate. 1932. Preložil Andreas Quast a Motobu Naoki. 2020. Vydavateľ Andreas Quast, Baden-Wurttemberg, Germany. Kindle edition. 184 strán. ASIN: B0847CWTWJ.
MOTOBU, Naoki: The Pronunciation of 108. [online]. 17.07.2023. [cit. 2024-01-07]. Dostupné na internete https://medium.com/motobu-ryu-blog/the-pronunciation-of-108-b1cf1cbaf050