大鶴

Pomenovanie kata

Okaku.

Uvedené japonské znaky tejto kata sa prekladajú ako „Veľký žeriav“ prípadne ako „Veľká kata žeriava“. Slovo „O“ sa prekladá ako veľký a vkladá sa napr. aj pred slovo Sensei. Takže O-Sensei znamená v preklade Veľký Sensei. Od tohto faktu pravdepodobne pramení aj ďalší možný preklad názvu tejto kata a to „Kata žeriava majstrov“. Osobne sa prikláňam k názvu „Majstrovská forma žeriava“.

História

Autor tejto kata je je neznámy. Na Okinavu preniesol túto kata z južných provincií Číny majster Wu Xian Hui (1886-1940), známy tiež pod menom Gokenki. Ten začal na Okinave vyučovať štýl Bieleho žeriava niekedy okolo roku 1912, pričom na Okinave zostal až do svojej smrti. Majster Gokenki vyučoval na Okinave veľa známych i menej známych záujemcov o štýl Bieleho žeriava. Ako 17 ročný začal u neho študovať aj Shinpo Matayoshi (1921-1997), ktorý bol už od útleho detstva zasväcovaný do rodinného štýlu Kingai ryu a predovšetkým do umenia Kobudo. Tu u majstra Gokenki si v roku 1938 osvojil kata Hakucho a Hakutsuru. Kata zo štýlu Bieleho žeriava si u majstra Gokenki osvojoval aj zakladateľ Shito ryu menom Kenwa Mabuni (1889-1952).

Kata Okaku je údajne najpokročilejšou kata, ktorú priniesol majster Gokenki z Číny na ostrov Okinava. Taktiež sa udáva, že kata Okaku bola uchovaná majstrom menom Shinpo Matayoshi (1921-1997) a ďalej odovzdaná na majstra menom Takaya Yabiku (*1945).

Táto kata je už dnes veľmi vzácna. Predpokladá sa, že už v čase svojho vzniku sa odovzdávala len určitým cvičencom a to najmä v rodinných kruhoch na Okinave.

Technická charakteristika

Okaku obsahuje zrejme pokročilé techniky zo štýlu Bieleho žeriava. Tak ako iné kata tohto štýlu, sa i táto kata obsahuje vláčne pohyby vyznačujúce sa svojou mäkkosťou. Už samotný úvod kata nás nenechá na pochybách, že sa jedná o kata zo štýlu žeriava. Kata Okaku obsahuje techniky typické pre tento štýl, ktoré sa nachádzajú i v ostatných nižších kata. V kata sa striedajú typické pomalé vláčne techniky s technikami sekov či úderov, ktoré sú vykonávané veľkou rýchlosťou. V kata nechýbajú ani postoje na jednej nohe, ktoré sa ale v tejto kata nevykonávajú v typickej podobe „kríža“, no skôr pripomínajú pozíciu z kata Seipai. Kata neobsahuje žiaden kop a vyznačuje veľkým množstvom techník rúk.

Kata Okaku sa dnes oficiálne necvičí v žiadnom štýle. Skôr ju nájdeme v malých rodinných okinavských štýloch.

Použitá literatúra

www.kohokan.net/id30.htm
https://www.kobukanvd.com/blank-page-4