喜屋武氏十三歩

Karate kata Kyan-shi Sesan

Kata Kyan-shi Sesan je stredne náročná kata, ktorú na Okinave vyučoval majster Kyan Chotoku (1870-1945). Dnes sa vyučuje už zriedka, pričom kata nesie spoločné znaky s ďalšími verziami kata Sesan. Tie sa v mnohých verziách cvičia dodnes naprieč mnohými štýlmi.

Pomenovanie kata

Kyan-shi Sesan, Sesan, Seisan.

Horeuvedené znaky zápisu kata možno preložiť ako kata Sesan verzia majstra Kyan. Tento kanji zápis zdokumentoval Itoman Seijin vo svojej knihe Karate (Toudi)jutsu no Kenkyu v roku 1938. Zaujímavosťou je, že tento zápis Kyan-shi Sesan obsahuje koncovku “ho” 歩. Prípona 歩 sa prekladá ako krok. Takže uvedené čínske znaky názvu tejto okinavskej verzie Sesan kata možno preložiť ako číslo “13 krokov”. V smere Goju ryu sa názov kata Sesan prekladá ako “13 rúk”. Číslo 13 v názve kata býva niekedy interpretované tak, že kata Sesan obsahuje 8 obranných a 5 útočných techník, spolu 13. Morio Higaonna zasa objasňuje, že názov sa zakladá na 13-tich pacifistických budhistických princípoch. Kinjo Akio interpretuje názov kata ako 13 postupov, nie pohybov. McCarthy v Bubishi uvádza, že číselný názov kata môže mať súvislosť s počtom vitálnych bodov, na ktoré sa študent učí útočiť.

Pôvod kata Kyan-shi Sesan

Autor tejto kata nie je dnes známy. S najväčšou pravdepodobnosťou si majster Kyan upravil jednu z existujúcich verzií kata Sesan (zrejme Matsumura Sesan) a vyučoval ju svojich žiakov. Jeden z jeho žiakov bol aj Nakazato Joen (1922-2010), ktorý Kyan-shi Sesan vyučoval ďalej svojich žiakov. Ďalší z žiakov majstra Kyan, ktorý si osvojil kata Sesan bol Shozen Sunabe.

3 roky pre kata Kyan-shi Sesan

Viktor Smith publikoval na svojich stránkach rozhovor s žiakom majstra Kyan, menom Shozen Sunabe. Tento rozhovor viedol Charles C. Goodin a odkrýva veľa o tréningových metódach majstra Kyan. Udáva, že majster Kyan vyučoval Shuri-Ryu najmä prostredníctvom kata, pričom za najdôležitejšiu kata považoval práve kata Sesan. Kata Sesan bola totiž považovaná za kľúč k pochopeniu ďalších techník a kata. Preto prvých 3,5 roka strávil Sunabe výukou práve kata Sesan [Kyan-shi Sesan].

Hneď ako sa naučil a mohol vykonať celú kata, Kyan Sensei mu podal sadu kamenných činiek …. Na ďalší rok svojho tréningu Sunabe Sensei vykonával kata Sesan, pričom držal v každej ruke kamennú činku… Druhý rok svojho tréningu Sunabe vykonával kata tak, že držal každú činku zhora (držal ju zvisle dole). Tretí rok boli činky nahradené kamennými nádobami (kame) s hladkým okrajom, vďaka čomu sa veľmi ťažko držali. Sunabe Sensei musel vykonávať kata za súčasného držania týchto pohárov. Aby to bolo ešte ťažšie, Kyan Sensei pravidelne pridával do pohárov piesok. ….. Pravidlo “jedna kata tri roky” platilo iba pre prvú kata (Seisan).

Charles C. Goodin Hawaii Karate Museum

Verzie kata Sesan

V súčasnosti je kata Seisan na Okinave rozšírená v mnohých verziách, odlišujúcich sa od seba nielen technickými prvkami, ale aj menom autora v názve kata. V roku 1938 zdokumentoval Itoman Seijin vo svojej knihe Karate (Toudi)jutsu no Kenkyu na Okinave prítomnosť kata Sesan 十三歩, Iha-shi Sesan 伊波氏十三歩, Kyan-shi Sesan 喜屋武氏十三歩 a Seshun　セーシュン. Hanshi McCarthy uvádza, že počas svojho štúdia mal možnosť si osvojiť hneď niekoľko verzií kata Seisan ako niekoľko verzií z Goju ryu, Shito ryu, Tomari Seisan (verzia majstra Iha), Higashionna Seisan, Hangetsu ako aj Aragaki Seisan. Je zrejmé, že sa jednotlivé verzie ovplyvňovali navzájom, pričom nie je vylúčené, že niektoré verzie kata Seisan zostali doposiaľ ešte nezdokumentované. Medzi najrozšírenejšie verzie patria :

Goju verzia

Goju ryu verzia známa ako Sesan pochádza z Naha-te majstra Higaonnu a bola pravdepodobne ovplyvnená z viacerých zdrojov. Má sa zato, že majster Kanryo Higashionna (1853-1916) si osvojil istú verziu tejto kata ešte pred svojím odchodom do Číny. S najväčšou pravdepodobnosťou sa ju naučil u majstra štýlu 18 Budhov, menom Seisho Aragaki (1840-1918), u ktorého sa učil približne 3 roky. Majster Higashionna odovzdal kata Sesan ďalej na svojich žiakov, pričom Chojun Miyagi (1888-1953) ju začlenil (pozmenenú?) do svojho štýlu Goju ryu. Ďalší žiak, Kyoda Juhatsu (1887-1968), zakladateľ Toon ryu, už ale túto kata nezačlenil do svojho štýlu. Pre verziu z Goju ryu sú typické viacnásobné údery dlaňou, ale aj zatvorenými rukami, lámacie kopy, no najmä škrtiaca technika nazývaná kokou, čo v preklade z japončiny doslovne znamená pazúry smrti. Táto technika sa vykonáva jednou rukou a útočí na súperove krčné tepny. Vyobrazenú ju môžeme nájsť aj starom texte Bubishi. Sesan kata bola údajne obľúbenou kata zakladateľa Goju ryu, majstra Chojun Miyagiho (1888-1953) a jeho žiaka menom Jinan Shinzato (1901-1945).

Ryuei ryu verzia

Ryuei ryu verzia tak ako Shito ryu verzia je podobná na verziu z Goju ryu. V úvode kata zostala zachovaná technika trojnásobného úderu dlaňou, Shotei uchi. Tieto tri údery vykonané zasebou v jednom postoji na mieste sa vyskytujú len v týchto troch verziách.

Shorin ryu verzia

V Shorin ryu je známa istá verzia kata Seisan už z dôb majstra Sokon Matsumuru (1792-1896) ako Matsumura Sesan . Predpokladá sa, že ju majster Matsumura preniesol v roku 1840 z Číny. Nie je ale vylúčené, že istá verzia tejto kata tu bola známa už dlhšie, ale časom sa z nej vytratili kruhové pohyby typické pre čínsky box a boli zamenené za priame techniky. Taktiež nie je vylúčené, že z kata Matsumura Seisan sa časom vyvinula Tomari Seisan (alebo to bolo naopak?).

Majster Itosu (1830-1916), ktorý bol žiakom majstra Matsumuru, sa priatelil s majstrom Kanryo Higashionnom (1853-1916), ktorý praktikoval verziu Seisan typickú pre Goju ryu. Každopádne Gichin Funakoshiho (1868-1957), žiak majstra Itosu, preniesol jednu verziu kata Seisan do smeru Shotokan a pomenoval ju ako Hangetsu. Pre verziu Matsumura Seisan sú ako u iných verzií,typické viacnásobné údery, množstvo techník vykonávaných zatvorenými päsťami, ale najmä kopy mae geri vykonávané zo zadnej i prednej nohy. Z Matsumura Seisan boli vytvorené aj verzie praktikované v Isshin ryu a Chito ryu.

Tomari verzia

Tomari Seisan sa podobá na verziu Matsumura Seisan, no namiesto kopov mae geri používa lámacie kopy a pre kata z Tomari typický postoj shiko dachi.

Uechi ryu verzia

Uechi ryu verzia známa ako Sesan pochádza od majstra Shushiwa (1874-1926), ktorý bol majstrom juhočínskeho štýlu Pan Gai Noon (Pan Ying Juan), čo bol shaolinský tigrí štýl. Tento štýl bol syntézou vonkajších a vnútorných škôl Chuan Fa a bol založený na pohyboch žeriava, tigra a draka. Z Číny na Okinavu túto kata preniesol v roku 1910 majster Kanbun Uechi (1877-1948), zakladateľ Uechi ryu Karate. Tu sa prakticky v nezmenenej podobe vyučuje dodnes.

Koryu Uchinadi verzia

V Koryu Uchinadi nachádzajúca sa Aragaki no Sesan (Aragaki Seisan), bola na Hanshi McCarthyho prenesená prostredníctvom línie Hanshi Richarda Kima (1917-2001).

Toon ryu verzia

Zakladateľ Toon ryu, Kyoda Juhatsu, si osvojil dve verzie kata Seisan. Prvú verziu od svojho učiteľa menom Higaonna Kanryo (1853-1916) a druhú verziu od jeho bratranca menom Kanyu Higaonna. Verzia, ktorá sa vyučuje v Toon ryu pochádza od Kanyu Higaonnu, ktorý sa túto verziu kata Seisan naučil počas svojich pobytov v Číne. Od Goju ryu verzie sa Toon ryu verzia okrem iného odlišuje spôsobom vykonávania kopov (silné dupnutie chodidlom) namiesto rýchleho lámacieho kopu vracajúceho sa naspäť do hiki ashi.

V súčasnosti sa kata Sesan cvičí v Goju ryu, Shito ryu, Ryuei ryu, Wado ryu (označovaná ako Seishan), Isshin ryu, Chito ryu a smere Shotokan (označovaná ako Hangetsu). V Koryu Uchinadi sa praktizuje verzia Aragaki Seisan.

Charakteristika kata Kyan-shi Sesan

Kata Sesan sa začína podobne ako iné Naha Te kata tromi krokmi s gyaku cuki. A podobne ako kata v Naha Te sa vyznačuje napätím svalstva počas cvičenia. Technicky sa táto verzia podobá na na iné verzie kata Sesan.

Význam čísla 13

13 rúk

Formu z názvom Sup Saam Sao, ktorá sa prekladá ako “13 rúk”, môžeme nájsť okrem Karate aj v čínskom bojovom umení Wing Chun založenom na pohyboch Bieleho žeriava. Tu predstavuje číslo 13 : 4 cykly, 2 problémy (dovnútra, von) a 7 metód (dvíhanie, narovnávanie, strkanie, hádzanie, rozdeľovanie, lámanie a trhanie).

13 pozícií

Číslo 13 obsahuje vo svojej teórii aj vnútorný systém Tai Chi Chuan. Ten poukazuje na 13 pozícií (pohyby, techniky , energie, brány, postoje a sily či taktiky), ktoré delí na 8 brán a 5 smerov. Na týchto 13 pozícií (8 brán a 5 smerov) sa odvoláva rôznym spôsobom mnoho autorov publikácií Tai Chi Chuan, kde sú tieto pozície často predstavované ako “13 síl = Shi San Shi”. Niektorí autori týchto 13 síl nazývajú aj ako 13 pozícií, 13 vstupov, 13 energií alebo 13 pohybov. Podrobnejšie sa 8 brán označuje aj ako 8 postojov, pozícií, energií alebo spôsobov. 5 krokov naproti tomu označuje 5 smerov, druhov práce nôh či pohybov.

Legenda o 13 mníchoch

Táto legenda sa udiala v čase keď sa končila vláda dynastie Suej (581-618) a k moci nastupovala dynastia Tang (618-907). Posledný cisár dynastie Suej – Jang Ti precenil svoje sily keď sa domnieval, že si podmaní aj Kóreu. Tento jeho pokus viedol k vyčerpaniu štátnych zdrojov a jeho porážka behom tiahnutia na Kóreu podnietila v krajine masové povstanie, a v
konečnom dôsledku spôsobila aj stratu mandátu Nebies. V tom čase sa údajne stretli vojská oboch dynastií v neľútostnej bitke v oblasti Henan. Po niekoľkých dňoch bojov bola armáda dynastie Tang porazená a zakladateľ dynastie Tang, Li ShiMin, zajatý. A preto sa vedenie tangskej armády obrátilo o pomoc na shaolinský kláštor.

Predstavený kláštora pomoc neodmietol a vyslal 13 mníchov ozbrojených iba palicami, aby splnili svoju úlohu. Samozrejme, že zakladateľa dynastie Tang oslobodili a nakoniec sa aj podieľali na rozdrvení protivníkovej armády. Zato ich čakala bohatá odmena, pričom legenda o ich statočnosti koluje dodnes. Shaolinská palica sa stala legendárnou zbraňou budiacou rešpekt u všetkých protivníkov.

13 mesiacov

V Číne i v Japonsku sa používa počítanie rokov podľa obdobia panovania jednotlivých vládcov. Japonci prevzali tento systém v polovine 6. storočia n.l. a v roku 690 bol tento systém uznaný japonským cisárskym dvorom ako oficiálny kalendár. Napriek tomu, že sa spôsob určovania dátumu v priebehu japonských dejín v rôznych podrobnostiach menil, bol to vždy tzv. lunárny kalendár, založený na obehu Mesiaca okolo planéty Zem. Za jeden lunárny mesiac sa podľa tohto kalendára považuje doba od novolunia do novolunia. Nakoľko toto obdobie zodpovedá dĺžke asi 29 a 1/2 dňa, striedajú sa v tomto kalendári mesiace o dĺžke 29 a 30 dní. Dvanásť takýchto mesiacov tvorí jeden lunárny rok, ktorý má ale len 354 dní – teda o viac ako 11 dní menej oproti dobe obehu planéty Zem okolo Slnka. Aby sa táto strata vyrovnala, vždy približne raz za tri roky je potreba vložiť 13. “prestupný” mesiac. Takýto systém má však aj svoje nevýhody. Napr. lunárny Nový rok (teda 1. deň 1. lunárneho mesiaca) môže pripadnúť niekedy na náš 17. január a inokedy zase na 19.február.

Obsah webových stránok www.spiritofthekata.com, ako aj ich jednotlivé prvky (logo, grafika, webdesign, texty) sú právne chránené zákonmi SR. Akékoľvek použitie obsahu alebo prvku webových stránok www.spiritofthekata.com, spočívajúce v kopírovaní, či napodobňovaní, bez predchádzajúceho výslovného súhlasu autora stránok je neoprávnené a porušujúce autorské práva podľa Zákona č. 185/2015 Z. z. (Autorský zákon). Jednotlivé prvky nemožno použiť na komerčné alebo nekomerčné účely bezplatne a bez predchádzajúceho súhlasu. Ak by ste radi použili niektoré materiály zo stránok www.spiritofthekata.com na svojich webových stránkach (knihe, …), skôr než použijete Ctrl+C a Ctrl+V, prečítajte si čo všetko považujeme za predmet autorského zákona a zoznámte sa s našim cenníkom. Prosíme kontaktujte nás, aby ste sa ubezpečili, že nekonáte neeticky a neporušujete zákon.

Použitá literatúra

Mabuni, K.: Seipai no Kenkyu. Karate Kenkyusha : Kyobukan, 1934 (Showa 9). 176 s.
McCarthy, P.:Bubiši – Bible Karate. Bratislava : CAD Press, 2005. 284 s. ISBN 80-88969-26-3.
McKenna, M.: Itoman Seijin. [online] www.kowakan.com [prístup 22.02.2010]
http://www.krijgskunst.org/downloads/meibukanmagazineno5.pdf [prístup 25.12.2013]
www.eastcoast.co.za/buddy/jundokankata.html
www.shitokai.com
GOODIN C. Charles: The Story of Shozen Sunabe – part 1. Online, dostupné na
https://isshin-concentration.blogspot.com/2021/03/the-story-of-shozen-sunabe-part-1.html [prístup 22.3.2021]