V čínskych kláštoroch sa cvičili rôzne štýly šaolinského kung fu, ktoré sa časom rozšírili aj mimo kláštory. Napriek tomu, že tieto štýly sa od seba vzájomne odlišujú, spájajú ich najmä na pohľad charakteristické pohyby ako bloky, údery a kopy. Popritom sú tieto štýly vyznačujú svojimi cvičebnými zostavami, prostredníctvom ktorých sú z učiteľa na žiaka odovzdávané vedomosti. Tieto cvičebné zostavy sa v čínštine nazývajú xíng 形, v kórejštine poomsae / poomse / hyeong a v japonštine zasa kata 型. Pričom je jedno, či sa tieto formy cvičia so zbraňou alebo bez nej.

Kata 型 v doslovnom preklade znamená forma alebo predloha.

Táto forma je vlastne sólo rutina, vykonávaná podľa preddefinovaného pohybového vzorca. Kata ako predloha je pre študentov nemenná a osvojujú si ju tak ako im ju ich majster odovzdal. Táto predloha slúži ako návod alebo manuál k boju proti ozbrojeným či neozbrojeným útočníkom. Počet virtuálnych útočníkov môže byť rôzny a záleží podľa zámeru autora danej kata. Takže celá kata môže predstavovať sled obranných a útočných akcií proti jednému alebo aj viacerým útočníkom. Úloha “obrancu”  spočíva vo vykrytí týchto imaginárnych útokov so súčasnými vlastnými protiútokmi a to vopred   určenými technikami a v určenom smere, pričom ich vzájomná súvislosť na sebe tvorí celok, čiže kompletnú akciu zloženú z obrany a protiútoku. Aby sa však kata neznehodnotila iba na  predvádzanie techník Karate, sú tieto techniky vykonávané v určenom tempe a stanovenou rýchlosťou tak, aby kata dávala cvičiacemu pocit reality skutočného boja. Ide teda o vopred  určený sled obranných a útočných techník, proti predpokladaným spôsobom útoku.

Kata boli a sú vnímané za studnicu informácií o bojových postupoch a aplikáciách.

Kata predstavujú know-how, ktoré majster odovzdával svojim žiakom. Nie každý žiak dostal rovnaké množstvo informácií, nie vždy sa podarilo majstrovi preniesť na svojich žiakov celý systém a tak musíme pripustiť, že niektoré informácie sa časom vytratili. Kata boli a sú vnímané za studnicu informácií o bojových postupoch a aplikáciách, takže väčšina majstrov mala v repertoári nielen kata svojich učiteľov, ale aj kata ktoré sa príležitostne naučili od iných majstrov či vrstovníkov. Tieto kata sú úzkostlivo utajované do dnešných čias a stretnúť sa môžeme i s názorom, že odovzdaná bola nekompletná či nesprávne. Alebo opačne, že jedna kata bola vyučovaná rôznych žiakov v rôznych verziách. A samozrejme mnohí majstri sa stali autormi vlastných kata, ktoré odrážali ich vlastné riešenia bojových situácií. Každý majster mal portfólio niekoľkých kata, ktoré sa po roku 1900 začali stávať súčasťou novovznikajúcich škôl či štýlov.

Tajomstvá Goju Ryu sa nachádzajú v kata. [1]

Miyagi Chojun (宮城 長順, 1888-1953)

Skôr než po roku 1900 začali vznikať školy Karate, ktorých zámerom bolo šírenie Karate do Japonska, bolo okinavské Tode často vyučované v rodinných kruhoch (Motobu, Nakaima, Kojo, Matsumura …). Tu sa výuka tak ako inde na Okinave odovzdávala prostredníctvom rodinných kata, ktoré sa už mimo rodinu nevyučovali. Tieto kata sa odovzdávali v rámci rodiny po niekoľko generácií a dá sa povedať, že tieto kata v drvivej väčšine nemajú verzie. Nakoľko tieto kata boli pred zrakmi zvedavcov ukryté po generácie, je možné, že dnes uverejnené verzie nezodpovedajú originálom (rodinný štýl Kojo ryu). Kata zo štýlu Toon ryu sú prakticky neverejné dodnes.

O existencii mnohých kata sa dozvedáme prostredníctvom starých publikácii, no v súčasnosti sa už nevyučujú. Buď neboli odovzdané na ďalšie generácie žiakov alebo sú dodnes utajované. Z času na čas sa tieto utajované kata vynoria, otázkou zostáva, do akej miery ide o pôvodné kata. Je len na nás či tieto kata akceptujete ako autentické. Ďalšie kata ako napr. Rokkishu, môžu byť  utajované a keď sa nakoniec objavia, vidíme dve rôzne a navzájom odlišné kata. Tu býva ťažké potvrdiť autentickosť tej ktorej verzie.

Najspletitejšia je situácia týkajúca sa kata Bieleho žeriava. Tieto kata boli na Okinave odovzdávané niekoľkými spôsobmi, pričom rôzne kata nesú rovnaké názvy.

Samozrejme postupom času vznikali z pôvodných kata verzie, ktoré odzrkadľovali zámer autora tejto novej kata. A tak postupom času vzniklo veľké množstvo kata. Okinavčan Shihan Soken Hohan (祖堅方範, 1889-1982) nositeľ tradície Matsumura rodiny – Matsumura Orthodox Shorin-ryu Karate-do udáva,že ľudia v dedinách praktizovali veľké množstvo kata. Tieto kata mali často veľmi malý počet pohybov, nezriedka len 3-5. Taktiež udáva,že jeho priateľ Taira sa od dedinčanov naučil až 500 týchto krátkych kata! [2][3]

• Zdroje a poznámky:
• [1] https://www.ikigaiway.com/interview-kimo-wall-kodokan-goju-ryu-and-kingai-ryu-part-2/ prístup 3.8.2020
• [2] http://www.fightingarts.com/reading/article.php?id=427 prístup 3.8.2020
• [3] Ide o majstra karate a kobudo menom Taira Shinken (平信賢, 1897-1970)