基本型

Karate kata Chibana no Kihongata

Majster Choshin Chibana cítil potrebu pomôcť začiatočníkom ovládnuť základné techniky Shorin ryu. Preto vytvoril niekoľko krátkych zostáv pozostávajúce z tých najzákladnejších techník.

Pomenovanie kata

Kihongata, Kihon no kata, Chibana no Kihongata, Kihongata Shodan – Godan. Kihon Ippon-Sanbon.
Názov kata sa prekladá ako Kihon kata verzia majstra Chibanu. Samotné slovo Kihon prekladajúce sa základný sa skladá z dvoch znakov. Prvý znak 基 predstavuje základ a druhý znak 本 sa prekladá ako pôvod či hlavný.

Majster Choshin Chibana

Autor tejto kata, Chōshin Chibana (知花 朝信, Chibana Chōshin) bol jedným z najvýznamnejších okinavských majstrov karate 20. storočia a priamym žiakom legendárneho Anko Itosua (糸洲 安恒). Narodil sa 5. júna 1885 v meste Shuri (dnes súčasť Naha) a k Itosuovi nastúpil do učenia v roku 1899 ako štrnásťročný, pričom uňho študoval až do majstrovej smrti v roku 1915. Chibana je historicky kľúčovou postavou. Ako jeden z prvých v roku 1933 oficiálne zaregistroval svoj štýl pod názvom Shōrin-ryū (小林流) na japonskom inštitúte Dai Nippon Butokukai, čím formálne oddelil líniu zo Shuri od ostatných smerov. V roku 1948 založil Okinawa Shorin-ryu Karate-do Kyokai a v roku 1956 sa stal prvým prezidentom zastrešujúcej organizácie Okinawa Karate-do Renmei. Za svoje zásluhy o rozvoj a systematizáciu bojových umení získal v roku 1968 od japonského cisára prestížne štátne vyznamenanie Kukshō (Rad posvätného pokladu IV. triedy). Zomrel 26. februára 1969.

Kata pre začiatočníkov

V historických kruhoch okinavského karate prebieha dlhodobá diskusia o tom, ako presne Chōshin Chibana (知花 朝信) koncipoval výučbu nováčikov, pričom viaceré ústne tradície jeho priamych žiakov naznačujú, že absolútnym pilierom bola pre neho kata Naihanchi (内歩進). Podľa pamätníkov z povojnového obdobia mal Chibana vyžadovať od začiatočníkov reštriktívne opakovanie tejto formy po dobu mnohých mesiacov s cieľom vybudovať stabilný postoj a silu bokov predtým, než im sprístupnil komplexnejšie zostavy. Hoci táto metodika striktného zamerania sa na Naihanchi korešponduje so starou školou jeho učiteľa Ankō Itosa (糸洲 安恒), písomné pramene zároveň ukazujú, že Chibana stál pred pedagogickou výzvou, ako toto tradičné jadro sprístupniť širšej verejnosti v zmodernizovanom systéme. Táto snaha o systemizáciu ho viedla k formovaniu základných cvičení, známych ako Kihongata (基本型).

V publikovanej literatúre však zostáva otvorenou otázkou, či Chibana vnímal kihongata ako prípravný filter, ktorý mal cvičenca na Naihanchi iba fyzicky pripraviť, alebo či ich vyvinul ako neskoršiu reakciu na didaktické potreby školského systému, čím mohol pôvodný, exkluzívny status Naihanchi u začiatočníkov čiastočne modifikovať. Každopádne vytvoril 5 jednoduchých, krátkych kata dnes známych pod názvom Kihongata.

Technická charakteristika

Každá kata pozostáva z piatich opakujúcich sa pohybov vpred a piatich opajujúcich sa pohybov vzad.

Kihon Ichi sa zameriava naútok gyaku cuki a obranu uchi uke. Kihon Ni údiera gyaku cuki jodan a chôdza vzad sa spája s blokom gedan barai. Kihon San sa zaoberá iba blokmi. Smerom vpred sa vykonáva age uke, vzad zasa soto uke. Kihon Yon & Go využívajú chôdzu vpred i vzad pod 45 st. uhlom, pričom sa opakujú techniky z Kihon Ichi a Kihon Ni.

V súčasnosti nie sú Kihongata veľmi rozšírené. I keď nepredstavujú priame prepojenie na niektorú vyššiu kata, ich absencia v moderných učebných osnovách väčšiny línií Shōrin-ryū je dôsledkom historického vývoja povojnového karate. Chōshin Chibana tieto formy zaviedol primárne ako didaktickú pomôcku pre masovú výučbu na stredných školách a na policajnej akadémii v Shuri, kde pôsobil ako hlavný inštruktor od roku 1954. Keďže však väčšina Chibanových popredných žiakov, ako Katsuya Miyahira (Shidōkan) či Yūchoku Higa (Kyudōkan), začala s tréningom u Chibanu ešte v medzivojnovom období (Miyahira v roku 1933, Higa v roku 1927) – teda v čase, kedy sa výučba striktne začínala formami Naihanchi a Pinan – vo svojich vlastných povojnových dojo sa prirodzene vrátili k tejto staršej, konzervatívnej metodike.

Jedinou významnou líniou, ktorá päť Kihongata plne integrovala a dodnes ich vyžaduje ako formálne kritérium pre technické stupne, zostala vetva Shōrinkan, ktorú v roku 1975 oficiálne zaregistroval Shūgorō Nakazato. Vo väčšine ostatných okinavských a japonských škôl boli tieto zostavy postupne nahradené univerzálnejšími drilmi na mieste (Kihon動作) alebo zjednodušenými cvičeniami radu Fukyu-gata (普及型), ktoré v roku 1941 kodifikoval okinavský výbor expertov pre potreby telesnej výchovy.

Keď Shūgorō Nakazato reštrukturalizoval osnovy pre novovzniknutú organizáciu Okinawa Shorin-ryu Karate-do Shorinkan (založená po rozpade pôvodnej federácie v 70. rokoch), Chibanovu pôvodnú 4. a 5. Kihongata vyradil. Nahradil ich vlastnými dvoma formami, ktoré nazval Fukyu no Kata Ichi a Fukyu no Kata Ni.

Obsah webových stránok www.spiritofthekata.com, ako aj ich jednotlivé prvky (logo, grafika, webdesign, texty, video súbory ako aj obsah E-learning kurzov) sú právne chránené zákonmi SR. Akékoľvek použitie obsahu alebo prvku webových stránok www.spiritofthekata.com, spočívajúce v kopírovaní, či napodobňovaní, bez predchádzajúceho výslovného súhlasu autora stránok je neoprávnené a porušujúce autorské práva podľa Zákona č. 185/2015 Z. z. (Autorský zákon). Jednotlivé prvky nemožno použiť na komerčné alebo nekomerčné účely bezplatne a bez predchádzajúceho súhlasu. Ak by ste radi použili niektoré materiály zo stránok www.spiritofthekata.com na svojich webových stránkach (knihe, …), skôr než použijete Ctrl+C a Ctrl+V, prečítajte si čo všetko považujeme za predmet autorského zákona a zoznámte sa s našim cenníkom. Prosíme kontaktujte nás, aby ste sa ubezpečili, že nekonáte neeticky a neporušujete zákon.

Použitá literatúra

Obrázok s názvom Chibana。bol prevzatý z https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Chibana.jpg Je voľne dostupný podľa Copyright Act of Japan. Autor obrázka je neznámy. Obrázok bol upravený.
BISHOP, Mark. Okinawan Karate: Teachers, Styles and Secret Techniques. Phoenix Books, 1989. ISBN 0-946609-53-4.
BISHOP, Mark. Okinawan Karate: Teachers, Styles and Secret Techniques. 2. vydanie. Boston: Tuttle Publishing, 1999. ISBN 0-8048-3205-6. (Autor v kapitole venovanej línii Shuri-te analyzuje prechod od rigidnej výučby Naihanchi k zavedeniu pomocných foriem).